Predkanadské pocity

17. srpna 2014 v 0:50 | Mavis Agony |  Realityshow
"Ďakujeme pekne, krstná."
"Nemáte za čo. Majte sa pekne."
"Jasné, aj vy sa tu majte pekne."
"Dobre..."
...
"Ach, tá krstná... vždy ma rozplače!"

Dni sa krátia. A ja za tri dni letím. Prednedávnom to boli tri roky. Potom tri mesiace. Neskôr tri týždne. Teraz tri dni. Čo bude, keď to budú tri hodiny? Alebo tri minúty...
Často som počúvala otázka: "Tak ako, ako sa cítiš?" Vždy som odpovedala, že sa necítim nijako. Ako som sa, dočerta, mala cítiť? Nič mi nedochádzalo a to som si myslela, že pol roka pred odchodom budem sedieť v izbe a plakať. A plakať. A plakať. Lenže realita je iná, pretože mne stále nič nedochádzalo.
Stalo sa to až dnes. Moja kanadská mama sa u nás zastavila, Slovensko je jej rodná zem a v dome, kde bývam, strávila viac ako polovicu svojich letných prázdnin. Podľa môjho názoru však urobila dobre, keď sa odsťahovala do Kanady a založila si tam rodinu. Ako som písala, zastavila sa u nás na pár dní. Mala mi pomôcť s balením, ale nezbalili sme vlastne nič. Svoju slovenskú rodinu vidí raz za dva roky, niekedy raz za štyri, niekedy raz za rok... Bolo pre ňu ťažké odísť. Nechcela ísť preč. Slzy pri rozlúčke jej nikto nezazlieval. No ak mám byť úprimná, prekvapili ma. Človek by si myslel, že žiť v Kanade je niečo úžasné. Predsa existuje skype a internet, kontakt s rodinou nie je veľmi zložitý. A vidíte to, ako sa človeku ťažko od ľudí, ktorých miluje, odchádza. Láska zničí všetkých, aj tých najsilnejších.
Preto som sa dnes ocitla pred zrkadlom so slzami v očiach. Tri dni pred odchodom. Naozaj sa teším, ale objatia rodičov nijaký skype nezrealizuje. Ani nočné behy s bratom. A ani sladké koláče od babky alebo vtipné poznámky dedka.

Tak mi to už začína dochádzať. Ako sa teda cítim? Trochu nostalgicky, bojím sa, to poprieť nemôžem, veľmi sa teším, som plná očakávania a nádejí, je to pre mňa nový štart. Možno som príliš naivná a všetko beriem veľmi idylicky, ale myslím si, že nie je zlé v niečo veriť. Sny nám predsa nikto zobrať nemôže.

Toľko k môjmu psychického rozpoloženiu tesne pred odchodom.
Budem potrebovať veľa šťastia.
A tiež veľké vedrá na tie litre sĺz, ktoré potečú už v utorok o 11:10 na viedenskom letisku.

Večerníček, v hlavnej roli 250 eur

8. srpna 2014 v 18:47 | Mavis Agony |  Realityshow
Je čas na príbeh. Niečo ako malú rozprávku pred spaním, večerníček, alebo skôr nočnú moru. Zase také zábavné to nie je. Ale Bukowski tvrdil, že svet patrí tým, ktorí sa z neho neposerú. Takže sme aj tak všetci skončili v kŕčoch na kolenách.

Bol to taký obyčajný dovolenkový deň. Chorvátske more a tak. K tomu sa pridala aj nejaká národná prírodná rezervácia, ktorá by sa dala prirovnať k táboru po vypuknutí apokalypsy. Viete si to predstaviť - úzke lesné cestičky, osemtisíc ľudí, teplo, hlad, smäd, potreba ísť na WC... Skrátka, bolo to pre silné žalúdky. Na niečo také nikto z nás nebol pripravený.
Bolo teda úplne prirodzené, že po celodennom topení sa v dave ľudí sme boli hladní, vyčerpaní a znechutení. Kam teda? Na dobrú večeru! Vraj je hriech nedať si v Chorvátsku rybu, tak sme skončili niekde v plážovej reštaurácii. Prostredie bolo veľmi pekné, aj prístup do mora, ale nám v konečnom dôsledku išlo viac-menej len o to jedlo.
Tak sme si posadali všetci ôsmi za jeden veľký stôl a po pol stotine čakania sa nás chopila nejaká mladá čašníčka. Volala sa Maja. Vedela dobre anglicky a venovala sa nám prakticky po celý čas. Bola veľmi milá, na dôvod sme prišli až po zaplatení. Doniesla nám ukázať všetky druhy rýb, ktoré ponúkali. Som vegetariánka, ale ryby mám rada. Podľa Kurta Cobaina je to v poriadku, pretože ryby predsa nemajú žiadne city. Šalát, chlieb a čokoľvek k rybe sa platilo osobitne. Dobrý biznis.
Len pre informáciu - v jedálnom lístku stálo, že cena jednej ryby je 400 kún, čo je v prepočte na eurá nádherných 50 eur. Hlad z nás vytriasol racionálne myslenie, tak sme si objednali štyri ryby, veľký šalát, tri misy chleba, grilovanú zeleninu a nejakú vodu. Komédia sa začala.
Nebudem klamať, cítila som sa ako kráľovná všetkých kráľovien, keď som videla tie skvosty pred sebou. Tá chuť - extáza! Asi je naozaj pravda, že by bol hriech odísť odtiaľto bez ryby. Boli sme úplne okúzlení, všetko nám bolo jedno, skrátka sme sa dobre zabávali. Zostali po nás len polomastné taniere.
Prišiel čas platiť. Bol už večer, v reštaurácii mali nával ľudí. Zdvihli sme sa, že dvoch platiacich členov rodiny počkáme dole na pláži. Čakali sme, pochvaľovali sme si jedlo, prístup, dokonca aj obyčajnú čistú vodu. Úplný tranz.
Čo sa dialo pri príchode zvyšných dvoch členov?

"Koľko?"
"No, skús tipnúť..."
"Fú, neviem... tak sto dvadsať?"
"No, ha-ha, pridaj..."
"Dvesto?"
"DVESTO PAŤDESIAT!"
Ticho.
Ticho.
Ticho.
Ticho.
"DVESTO PAŤDESIAT?!"
"DVESTO PAŤDESIAT!"
"Kúúúrva!"

Naša anglicky hovoriaca spoluúčastníčka stále nič nechápala. Dvestopäťdesiat eur - nič jej to nehovorilo.

"How much is it?"
"It's 250€."
"250€?"
"Yeah, it's maybe 300 dollars!"
"W...WHAT?!"
Krok späť.
Ticho.
Ticho.
Ticho.
"Wow!"

Potom sme sa uzavreli dohodu, že od toho momentu v žiadnom prípade nepôjdeme na WC. Tá ryba zostane v nás a hotovo! Cesta k autu bola plná zúfalého smiechu a presviedčania sa, že to stálo za to a že to vôbec až tak veľmi nevadí.
Neskôr sme sa na tom už len smiali. Tak veľmi sme sa ešte nikdy nesmiali. Naozaj. Nevedeli sme sa prestať smiať. Celý večer. Kto za jeden večer prežerie dvestopaťdesiat eur?
Momentálne sa dvestopaťdesiat eur nachádza niekde v kanalizácii hotela. Dohodu sme boli všetci nútení porušiť. Každopádne sme si to aspoň všetko užili. Je nám všetkým jasné, že niečo také sa stane len raz za život. Máme to za sebou.

To je všetko k môjmu príbehu pred spaním. Chcela som to vykresliť oveľa komickejšie, ale čaká na mňa more, pláž, francúzska polievka (teraz už len sáčková, tak nejako máme všetci strach z reštaurácii), rodina, dobrá nálada a predposledný večer v Chorvátsku.
Na záver len dodám, že je Bukowski mal naozaj pravdu - keď sa zo sveta neposeriete, všetko začne byť fajn.
Koniec.
 


III. Percy Jackson

7. srpna 2014 v 6:33 | Mavis Agony
RICK RIORDAN a jeho PERCY JACKSON: ZLODEJ BLESKU

Do tohto mladíka som sa zamilovala! Po prečítaní celého radu kníh vychádzajúcich z reálneho života som mala neskutočne obrovskú potrebu ponoriť sa do niečoho vymysleného. Potrebovala som mágiu, fantáziu, potrebovala som absolútne výpad od života. Keď sa mi do rúk dostal Percy Jackson, Zlodej Bleskov od Ricka Riordana, zhltla som ho aj s väzbou za dve noci.
Veľa som o tejto knihe čítala a ako už veľakrát, opäť som sa chcela presvedčiť o tom, či je naozaj taká skvelá, fantastická a bla-bla. Áno, ľudia majú pravdu, preotže tá kniha fantastická bola! Ako som sa priznala už vyššie, nedokázala som sa od nej odlepiť. Začala som kapitolou osem, skončila som až niekde za šestnástou kapitolou, pričom hodiny ukazovali pol tretej ráno. Mala som to, po čom som túžila - výpadok reality!
Ak však hľadáte nejaký veľký čitateľský zážitok, pri Percym sa ho asi nedočkáte. Pokiaľ ale bažíte po fantasy, ako napríklad ja, budete maximálne spokojní! Kniha sa veľmi ľahko číta a tiež musím oceniť autorovú obrovitánsku originalitu. Niečo podobné som nikdy nečítala. A ako plus je aj to, že som sa niečo naučila o bohoch Olympu.
Keď som hneď v prvej recenzii na Snehuliaka od Nesba písala, že pri ňom som mala pocit, akoby som bola obyčajný pozorovateľ niekde v rohu, pri Percym som si bola istá, že stojím priamo pri ňom, pred nami je Hádes a ide nám o život! Verila som všetkému a na pár chvíľ som aj ja bola Polokrvná.
A v neposlednom rade ma kniha utvrdila v tom, že stále existuje niečo, čo môže našu existenciu za jeden jediný deň zmeniť.

II. Posol

5. srpna 2014 v 6:33 | Mavis Agony
MARKUS ZUSAK a jeho POSOL

Veríte tomu, že existujú knihy, ktoré sú napísané "pre vás"? Ja áno, hlavne po prečítaní Posla od známeho Markusa Zusaka. Ten chlap ma niečim zaujal ešte predtým, ako som vôbec nejakú z jeho kníh prečítala. O to viac som sa na Posla tešila. A nesklamal!
Kniha síce z reálneho prostredia, no napísaná veľmi dobrým štýlom, ktorý vás nikdy neprestane baviť. Zaujímavé opisy úvah, ktoré vás doslova presvedčia o tom, že to, čo sa deje v knihe, sa hlboko týka aj vás samotných.
Okrem toho kniha nesie aj veľmi dobré posolstvo. Napokon, má to v názve. Po jej prečítaní mi ešte pár dní trvalo, kým som sa úple dostala bizarnej profesionality príbehu. Všetko to bolo tak nenútené, napísané a poučné zároveň. Dostalo ma to!
Samozrejme, aj na tejto knihe sa mi isté veci nepáčili. Aby som bola konkrétna, trochu ma sklamal koniec. Celú knihu sa to nieslo v dramatickom duchu, miestami to autor až príliš dlho držal vo vzduchu. Preto bol pre mňa ten rýchly koniec trochu sklamaním. Bum, a je to!
Každopádne, kniha sa mi naozaj páčila a odporučila by som ju každému, kto tak nejako zistil, že stratil zmysel života.

I. Snehuliak

3. srpna 2014 v 6:33 | Mavis Agony
JO NESBO a jeho SNEHULIAK

Kedysi som o sebe rada tvrdila, že obľubujem detektívky, trilery a hororové prvky v knihách, ale akosi som z toho všetkého už vyrástla. Preto sa mi ani do čítania Nesbovej knihy Snehuliak príliš nechcelo.
V jednu upršanú noc však nebolo čo podniknúť a tak som zavítala do svojej poličky s knihami. Vylovila som z nej práve Snehuliaka a povedala si, že keď ho už držím v rukách, zišlo by sa ho aj prečítať. Okrem toho som bola zvedavá na to, či je Nesbo naozaj taký úžasný, ako o ňom tvrdí štvrtina obyvateľstva.
Prekvapivo, knihu som prečítala za relatívne krátku dobu. Miestami ma to dokonca aj zaujalo, no stále som cítila, že toto nie je to, pri čom sa budem na konci knihy roztápať. I keď som sa stránkami prehrýzavala ľahko, nejako som sa neobťažovala stotožniť s ostatnými postavami a ani napätie v knihe sa ma nejako zvlášť netýkalo. Po celý ten čas som si uvedomovala, že som len obyčajný pozorovateľ, ktorý na deji nič nezmení. A verte mi, takéto pocity pri čítaní knihy ne-ná-vi-dím!
Ako by som napokon zhodnotila Snehuliaka? Bola to dobrá kniha, no nakoľko ma po jej prečítaní smädilo po fantasy, nemôžem tvrdiť, že ma absolútne dostala. Neviem skrátka oceniť detektívnu literatúru.

Informačno-zvykovo-dovolenková záležitosť

1. srpna 2014 v 18:42 | Mavis Agony |  Realityshow
Ochádzam do Chorvátska.
Čo to znamená?

Že:
1. na jeden celý týždeň budete mať odo mňa a mojich silne zmyselných článkov pokoj
2. budem si užívať chorvátske more
3. som prednastavila pár článkov o knihách prečítaných počas júla
4. budem si užívať chorvátsky vzduch
5. a ak som to náhodou ešte nespomenula - budem si užívať chorvátske more

V podstate sa nič veľké nedeje. Považujte to len za informačný článok písaný čisto zo zvyku.
Majte sa!

Sáčok s konečnou

30. července 2014 v 20:11 | Mavis Agony |  Z kontextu
"Ahoj..."
"Ahój."
"Doniesla som kľúče..."
"Aha, dobre."
"Nech sa páči."
"Dobre. Toto ti tu nechal."
MAVIS 19 €
"Aha, dobre. Ďakujem."
"Za málo, ahoj."
"Ahoj."

A tým som stratila prehľad o ľuďoch a ich výbere zmrzliny.

Další články


Kam dál