Life is a big risk - the art is not to win, but to survive

20. ledna 2013 v 16:00 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Čo napísať k dnešnému dňu? Asi len to, že som ho prežila najležérnejšie a najobyčajnejšie, ako sa len dalo. Čo sa mojich plánov na dnešok ešte týka, plánujem pokračovať v tejto pokojnej a relaxačnej nedeli. Najťažší týždeň v škole mám za sebou a tak sa pomaly ale isto začínam pripravovať na monitor a prijímačky, ktoré by som chcela zvládnúť čo najlepšie a dostať sa na svoju vysnívanú školu. Mám pocit, akoby som tam už bola. A viete čo? Je to nádherný pocit /smile/. Aby som však prešla aj k nadpisu a jeho významu a v konečnom dôsledku aj podstate - dnes som neplánovala len tak nečinne pozerať na televíziu alebo písať práve tento článok. Chcela som ísť s rodičmi na nákupy. Keď som však vyšla von, neverila som, že také niečo je možné - celá cesta bola premenená na maximálne šmykľavý ľad. Asi pätnásť minút sme "škrabali" z čelného skla zamrznutý ľad, keď sme si povedali, že to nemá význam. Život je síce risk, ale základom je ho prežiť, no nie? Na cestách sa môže stať čokoľvek, ale to určite viete veľmi dobre. Keď sa tak človek zamýšľa nad tým, čo by bolo, keby..., vzniknú celkom zaujímavé obrazy mysle.

V posledných dňoch som si veľmi obľúbila práve túto pesničku. Netuším, čo ma na nej tak upútalo, nakoľko som doteraz poväčšine počúvala len rockové, punkové ale rockovo-punkové prvky. Jednoducho má v sebe niečo, čo ma núti sadnúť si a trošku nad sebou porozmýšľať. Určite si ju pustite a pozrite si videoklip.


Okrem iného sa mi črtá tá najlepšia životná šanca, aká je vôbec možná. Ročné štúdium v Kanade. Kto o tom nesníval? Žiť mimo svojej krajiny... To je presne to, čo som vždy chcela. Je krásne byť zasnený človek, avšak v tomto prípade, bohužiaľ, musím myslieť ako realista. Moje srdce mi to nedovolí. Nedokážem len tak sadnúť na lietadlo a odísť od rodičov, brata, starých rodičov a ľudí, s ktorými som bola odmalička nepretržite. Neustále si predstavujem ich tváre, keď ma budú vyprevádzať na letisku a to, aké bude ťažké ísť na nekonečný rok preč od nich. Samozrejme, musím podotknúť, že nepôjdem k absolútne cudzím ľuďom. Pôjdem k rodine. Ale predsa moje srdce a ja sama protestujem. Neviete si predstaviť, ako veľmi si želám odísť a konečne začať nejako žiť, nie tu hniť a len tak sa ponevierať s nádejou, že hádam sa niečo jedného dňa zmení. Čo je však najhoršie - stále myslím na svoju rodinu a to ťažké odlúčenie. Práve tieto myšlienky mi bránia k realizácii môjho sna. Nie je to smutné? To, čo si momentálne prajem, je byť šťastná a keď vidím, že aj ľudia, ktorých mám rada sú šťastní tiež, znamená to pre mňa najviac. Nemôžem myslieť tak, ako myslím. Prosím, zmeňte niekto moje myšlienky!!!

Moje priania - byť silnejšia, byť samostatnejšia a menej viazaná na svoju rodinu. Zbaviť sa svojej prehnanej citlivosti. Presne toto potrebujem. Pretože, ako som už spomenula, život je risk, no treba ho prežiť, nie vyhrať, je veľká pravda. Ibaže, žiť a neriskovať je svojim spôsobom nič. Budem sa snažiť chápať túto jednu vec a určite pochopím aj tomu, prečo sa mi naskytla táto veľká príležitosť. Cítim niečo nové a možno je čas ísť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lyanelle | Web | 21. ledna 2013 v 17:13 | Reagovat

ďakujem za pochvalu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama