...because life goes on, regardless of all the bad and good things

12. února 2013 v 14:43 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Ak ste čítali predchádzajúce články a teraz si prečítate tento, možno sa vám bude zdať, že som jedna z tých pestovateliek zelených "byliniek", ktoré keď použijete správne, vyčaria vám úsmev na tvári a dovedú vás do stavu maximálnej pohody a blaženosti. Tento článok totižto bude doslova prekvitať niečim pozitívnym. Koniec-koncov, už bolo na čase, alebo nie? Viete, je vážne komické, ako zle na začiatku vyzerajú tie dobré veci a naopak, ako lákavo na začiatku vyzerajú práve tie zlé veci. Dnes sa mi toto tvrdenie potvrdila v celom svojom možnom rozsahu. Mali sme totižto branné cvičenie. Ešte včera som bola ochotná urobiť čokoľvek, aby som tam nemusela ísť. Som však vďačná za svojich rodičov, ktorí by ma v živote nikdy nenechali doma počas branného cvičenie, pretože vďaka ním som dnes prežila vážne moc pekný deň, ktorý ma, opäť paradoxne a komicky, dobil pozitívnou energiou. Našla som to skryté a síce to, že moja trieda nie je až taká zlá. To ja som tá zlá. Nechcem, aby ste písali komentáre typu - ty určite nie si tá zlá - alebo niečo podobné, pretože by ste mi vlastne veľmi klamali. Je to jednoducho tak, pretože nie oni sa izolujú odomňa, ale ja od nich. Toto mi predtým nikdy nedošlo. Je to samozrejme aj tým, že moja "najlepšia" kamarátka, tiež spolužiačka, ochorela a tak som bola bez nej. Nemala som na výber. Niektorí už možno viete, čo tým chcem povedať - áno, chcem tým povedať, že práve to kamarátstvo s mojou spolužiačkou ma izoluje. Ale to je jednoducho už tak...

Aby som teda bola presnejšia a vrátila sa k tomu brannému dňu - mali sme za úlohu postaviť nejaké "originálne" snehové pevnosti a učitelia na konci zhodnotila, ktorá "pevnosť" vyhráva. Samozrejme, keďže sa moji spolužiaci "predsedníčke", teda učiteľke, ktorá o tom rozhodovala, celú cestu na kopec líškali a vyhoveli jej v každom jednom detaile, prečo nie? Okrem iného, na tejto škole sme posledný rok a pravdepodobne nás chceli "potešiť" alebo tak niečo, kvôli tomu sme podľa môjho názoru vyhrali. Možno vás zaujíma, ako vyzeralo naše výťazné, podľa učiteľa umelecké dielo. Jednoducho napísané - dve kopy snehu /kreslá/, oproti dva štvorce snehu /stoly/, vpravo menšia kopa snehu s "komínom" /kozub/ a samozrejme, nejaké tie doplnky na stôl ako "váza", čečina a podobné veci. Ehm, áno, sme deviataci...


Mali sme na to asi štyridsaťpäť minút, potom sme mali ďalších štyridsaťpäť minút na sánkovanie sa. Ja som sa len tak nečinne pozerala na všetky tie detská, cítila, ako mi mrznú nohy a čakala, kedy konečne učiteľky povedia, že môžme ísť. Prekvapivo, stalo sa to dosť rýchlo a ja si tak môžem vydýchnuť. Zvládla som to! Zajtra nás čaká ešte lepší deň, učíme sa len tri hodiny /finančná matematika na počítačoch, opäť finančná matematika na počítačoch 'muahaha' a nakoniec etika/, pretože počas ostatných troch hodín máme nejaké besedy. Celkom sa na to teším, som zvedavá. Aj keby to bolo nejaké nudné, čo pochybujem, je to určite lepšie, ako písať test z matematiky a slovenčiny, ha-ha.

A takto to u mňa momentálne vyzerá. Možno mi prospel ten čas, čo som bola vonku. Pravdepodobne áno, pretože po tom všetkom sa necítim unavená, ale úžasne odpočinutá a zregenerovaná. Všetok ten smútok, depresia a stres zo mňa opadli. Úžasný pocit! Prajem si ho zažiť aj v deň monitoru a prijímačiek, na ktoré sa podstivo každý deň /fajn, každý druhý deň, no.../ pripravujem. Netuším, prečo to robím, keď už sama jednoducho VIEM, že na svoje vysnené gymnázium som prijata /smile/. Bohvie, možno práve toto ma dopĺňa nejakými hormónmi šťastia.

Tak ma napadlo, že by som už mohla tento článok ukončiť. Konečne ste zažili, ako píšem "veselé" články. A aby som nezabudla - chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ma podržali v posledných troch dňoch. Vaše komentáre boli pre mňa ako záchranné kolesá a moc ma teší to, že sa o mňa a môj blog niekto zaujíma. Aj vy ste dôvodom, prečo môj život nábrat prekvapivo a hlavne nečakane rýchlo takýto úžasne pozitívny smer. A možno je to skutočne tým, že som len jednoducho jedna z "bylinkáriek", muahaha.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy0077 | Web | 12. února 2013 v 16:25 | Reagovat

fuu emoční článek je super že jsi se zapojila a že jste vyhrály ;-)

2 Destiny | Web | 12. února 2013 v 19:28 | Reagovat

Jéj, som veľmi rada, že si prežial pekný deň! :-) A k tomu, že ťa kamarátsvo s tvojou najlepšou kamarátkou... izoluje (?) - nuž, minulý rok som sa tiež kamarátila s jednou spolužiačkou a bavila som sa vlastne iba s ňou. Keď mi nečakane podrazila nohy a prestali sme sa baviť, cítila som sa opustená, skoro nikto v triede sa so mnou nebavil. Až neskôr som lepšie spoznala skupinku dievčat v našej triede a dnes? Sú z nás veľmi dobré kamarátky! :-) A preto musím súhlasiť - niektoré veci, ktoré vyzerajú na prvý pohľad zle sa nakoniec môžu otočiť na niečo naozaj pekné :-)
P.S Dúfam, že sa tu takéto pekné pozitívne články budú objavovať častejšie!! :-)

3 Markét (Music Share) | E-mail | Web | 12. února 2013 v 21:03 | Reagovat

Vlastně ten den zní fajn. :) Musím jít teda taky zkusit jít ven, třeba deprese opadne i ze mě. :)Ten styl psaní se úplně změnil, fakt září pozitivně.

4 Infinity | Web | 12. února 2013 v 23:52 | Reagovat

Jsem moc ráda, že se ti tvůj den tak moc povedl a byla bych ráda, kdybych tu četla víc takových článků, protože je poznat, jak jsi ted spokojená. :-)
Úžasně popisuješ své pocity. :)

5 Marry Afsprings. | Web | 15. února 2013 v 10:53 | Reagovat

Ty jo. Něco takového bych ve škole potřebovala, vyblbnout se venku a odreagovat se. Ale sníh tu není. I kdyby byl, tak mě to spíše bude štvát, že budu mít opět promočené boty a budu mrznout. :D:/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama