Tears are words that need to be written

4. února 2013 v 14:17 | Mavis Eveline Strix |  Iracionalizmus
Môj život je ako horská dráha. Koho nie? V poslednej dobe som si to však začala uvedomovať viac ako kedysi. Dni sa mi striedajú ako na kolotoči a ja nestíham žiť. Nestíham dýchať a nestíham sa vyrovnávať so skutočnosťou. Zaplavuje ma vlna kritiky, nedostatočnosti, bezmocnosti, nemožnosti a smútku. Prišlo to v tak nevhodnú dobu! Všetci a všetko ma zrazu začína opúšťať. Aby som našla nové veci... Ibaže ja ich momentálne hľadať nechcem. Momentálne chcem, aby bolo všetko tak, ako bolo. Zmena mala prísť skôr a nie teraz. Zmocňuje sa ma pochybnosť o svoju budúcnosť. Nejde ani tak o vzdialenú budúcnosť. Konkrétne, o budúcnosť zo strednej školy. Počas dňa si niekoľkokrát uvedomím, že sa zamýšľam nad tým, čo urobím, ak by ma na moju vysnenú školu predsa len nezobrali. Nie! Už je neskoro na takéto myšlienky, nemôžem si to dovoliť, tak prečo nechám svoje vnútro takto ma ničiť?! Znovu a znovu si v hlave predstavujem ten nádherný moment, v objatí rodičov, so slzami v očiach a s pocitom, že som prijatá tam, kde som chcela byť. Cítim nadnesenosť už teraz. Je to v poriadku, viem, no obávam sa tých zlých myšlienok, ktoré sa mi tam pletú tiež.


Myslela som si, že je toho na mňa veľa, no skutočne nie je. Mám pocit, že nevidím dopredu a v takých chvíľach som neistá. Veľmi neistá. Bojím sa takmer všetkého. A všetko ma súčasne aj opúšťa. Prečo aj nie? Stratila som najlepšiu kamarátku a získavam ešte lepšiu. Je to vážne také strašné? Nie, nie je. Prosím, vnútro, pochop to! Prečo nemôžem seba samu nechať v tom lepšom? Prečo nedokážem prijať aj tie dobré veci? Prečo? Prečo? Prečo? Všetko mi príde rovnaké a súčasne iné. Akoby to všetko splývalo a zanikalo. Fádny svet bez zmyslu. A pritom to tak byť nemusí. Ale predsa je.

Vybrala som si ťažkú tému na úvahu. Vnútro človeka sa predsa vždy ťažko analyzuje. No skutočne som to zo seba potrebovala dostať. Určite sa nájde niekto, kto ma zachráni. Ibaže, chcem sa naučiť žiť aj bez tej záchrany. Chcem sa naučiť zachrániť seba samú aj bez pomoci iných. Možno neskôr...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 best-shows | Web | 4. února 2013 v 14:25 | Reagovat

Ahoj, miluješ seriály? Omlouvám se, že nepíši k tématu, ale na mém blogu probíhá konkurz na adminy. Takže pokud by měl/a zajám, mrkni na to :) Jinak to prosím ignoruj. Děkuji a krásný tyden přeji ;)

2 Marry Afsprings. | Web | 4. února 2013 v 19:03 | Reagovat

Na tu vysněnou střední tě určitě vezmou! :)
No a já ztratila Petra a místo něj může přijít někdo jiný, lepší. Má to své výhody i nevýhody. Pro mě stačí jedna špatná zpráva a i kdyby mělo následovat spoustu dobrých zpráv, budou pro mě prostě zkažené...

3 Kate | Web | 1. března 2013 v 21:01 | Reagovat

Na tu školu se dostaneš, věř tomu :) život je někdy takový uspěchaný, navíc když se ženeš do nejisté budocnosti. Taky jsem ztratila kamarádku (šla na jinou školu), našla jsem si jiné, ale ta stará mi stejně občas chybí. Někdy mám pocit, že mi nechybí ani tak ona, jako spíš vzpomínky, ty pohodové dny, které jsme trávily venku :')) ale život jde dál a lidi se mění. Ona už není taková jako dřív... a já vlastně taky ne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama