Duben 2013

Something like crisis

21. dubna 2013 v 11:04 | Mavis Eveline Strix
Nadpis hovorí za všetko - bohužiaľ, na blogu vládne veľká kríza.
Začínam chápať svoje záujmy a koníčky, konečne som našla stretenú chuť ku knižkám a je mi ľúto opäť to kvôli blogu zahodiť.
Preto si dávam pauzu.
Možno na deň, možno na týždeň, možno na mesiac, neviem...
Pokiaľ ma sem bude niečo ťahať, ochotné sa vrátim, no ak ostanem k tomuto všetkému chladná, pravdepodobne sem už nikdy nezavítam.

Nateraz sa s vami lúčim, užívajte si jar a slnečné lúče.

Mavis Eveline Strix

Life like a fairy tale

19. dubna 2013 v 14:45 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Zdravím, zdravím, zdravím! Tentokrát budem skutočne stručná, za čo si podľa môjho názoru zaslúžim veľký potlesk od každého jedného, ktorý je ochotný čítať tento článok. To, ako je vonku krásne a teplúčko, zdôrazňovať, hádam, nemusím. No musím napísať, že práve kvôli tomuto faktoru sa blogu venujem tak prestrašne málo, čo ste si už určite mnohí všimli /pridávanie drabble, okrem toho ticho a tma.../. Asi by malo škrtieť svedomie, no zostáva prekvapivo kľudné. Pravdepodobne to bude tým, že neaktivitu na blogu v takomto krásnom počasí plne akceptuje a úplne chápe, že dávam prednosť pobytu vonku na slniečku /asi tak päť percent zo svojho voľného času.../, čítaniu kníh /deväťdesiatštyri percent voľného času/ či venovaniu sa ostatným veciam, ktoré tu vlastne písať ani netreba /zostávajúce jedno percento/.

Tiež si myslím, že aj samotní blogeri z ostatných blogov netrávia na blogu také veľké množstvo času ako napríklad cez dlhú zimu, čo je teda ďalší dôvod, prečo sa mi tak ťažko píše ospravedlnenie. Mám totiž pocit, že som úplne nevinná! Každopádne, o tom, aký podiel na tomto všetkom mám ja, rozhodnete jedine vy, preto mi ostáva len tíško dúfať, že ma neukameňujete, aj keď to nie je prvá väčšia neaktivita na tomto blogu.

Toľko k môjmu "stručnému" článku, užite si víkend a slniečko, kým sa ešte dá :-)

Drabble - 2. - Dievča

17. dubna 2013 v 18:17 | Mavis Eveline Strix |  Básne-nebásne
Prichádzam s ďalším drabble. Tentokrát som prekročila zadanie slov, ale iba o tri slová, preto to nepovažujem za príliš veľký hriech. Čo sa mojej spokojnosti s týmto dielom týka, je tak desaťpercentná, čiže to ja sama hodnotím ako dosť zle odvedenú prácu. Samozrejme, musím spomenúť, že to vznikalo na dnešnej hodine matematiky, možno preto je to také nezrozumiteľné a komplikované. Sľubujem, že ďalšie drabble už bude jednoduchšie a nebudem postavy v ňom zbytočne miasť citmi či vláčiť ich z jedného mieste na druhé.

-------------------------------------------------------------------------------------
Slová: Les, Ticho, Dievča, Hudba, Krik, Sloboda
Počet slov: 100 - 150

"Myslíš na to dievča," odsudzujúco sa ozval hlas môjho brata stojaceho tesne vedľa mňa. Mal pravdu, myslel som na ňu - jej oči, vlasy, vôňa mandlí. Ticho mi ju ešte väčšmi pripomínalo.
"Prečo zmizla?" pozrel som na brata.
"Chcela slobodu, musíš to chápať," odvetil.
Stále som mal pred očami hustý les, do ktorého utiekla v tú strašnú, mesačnú noc.
Rukou som zahrabol do svojich hustých vlasov a predstavoval si, že stojí pri mne, v bezpečí. Moje spomienky vyvolali akoby melódiu prerastajúcu do hudby, niekde ďaleko od miesta, kde som aj s bratom tak vytrvalo čakal.
Prudko som sa zvrtol a bežal k harmonickej melódii. Bola ako ona - jemná a omamná.
"Kde si?" môj hlas prerástol v histerický, beznádejný krik.
Neudržal som sa na nohách. Moja hlava bola plná zvukov. Posledné, čo som videl, bola ona, jej blčiace, žiadostivé, pomstychtivé oči a pieseň vychádzajúca z jej úst.
V tej chvíli som ju znenávidel.


Drabble - 1. - Strata

14. dubna 2013 v 12:41 | Mavis Eveline Strix |  Básne-nebásne
Tak tu mám svoje absolútne prvé drabble so slovami, ktoré ste mi zadali. Snažila som sa dodržať všetko, dielo má presne dvesto znakov /kontrola/ a čo sa témy týka, vybrala som dosť smutnú, pre niekoho dokonca depresívnu, no keď som sa na tie slová pozrela hneď na prvý pohľad, už vtedy som vedela, o čom to bude. Uvidíme, možno nasledujúce drabble bude o to veselšie a hádam aj o trošku lepšie /wink-wink/.
-------------------------------------------------------------------------------------------------
Slová: Úsmev, Cesta, Auto, Ruže, Tma, Slza
Počet slov: 100 - 200

Bola už tma, keď som vybehla z domu a nasadla do auta. Ťažko sa mi dýchalo, cítila som nesmierne prázdno. Spomenula som si na náš rozhovor dnes ráno. Bol taký sebaistý!
"Ako vieš, že to vyjde?" hrdlo som mala rovnako zovreté ako teraz.
"Sú veci, ktoré ovplyvniť môžme a sú veci, ktoré ovplyvniť nemôžme," na pery mu skĺzol úsmev a jeho výraz pôsobil mimoriadne vyrovnane.
Čakala ho dlhá cesta, vedel to veľmi dobre, no práve on bol ten silnejší. Pri pomyslení na to všetko mi na chladnú, stuhnutú ruku dopadla veľká, teplá, úprimná slza ľútosti a krutého poznania. Nadýchla som sa, vložila kľúč do zapaľovania a naštartovala motor auta. Utekala som pred nocou, tichom, smútkom.
Minula som nemocnicu, kde sa pred necelou hodinou skončilo jeho trápenie, jeho dom, v ktorom zanechal svoju zdrvenú, osamelú matku úplne samú a stále väčšou rýchlosťou mierila čo najďalej.
Zastala som až za mestom, na mieste, kde sme zložili prísahu večných priateľov. Kľakla som si k stromu, na ktorý sme vyryli naše mená a oprela si hlavu o kmeň.
Zrak mi padol na zvädnuté ruže uložené vedľa nášho stromu. Boli od neho. Vzala som ich do rúk, sadla si k stromu a začala ticho, srdcervúco plakať.


Let's party hard!

13. dubna 2013 v 15:10 | Mavis Eveline Strix
Nemôžem si pomôcť, ale pri slovnom spojení "party hard" sa vždy rozosmejem. Ak si pozriete animáciu v celom článku, možno pochopíte, prečo mi to vždy príde také vtipné a schuti sa zasmejem. Aby som vás oboznámila, prečo som si vybrala práve takúto tému - dnes ma práve jedna z podobných "party hard" osláv čaká a úprimne môžem napísať, že sa na ňu skutočne neteším! Naša rodina je giganticky veľká a vždy na narodeniny nejakého z členov sa všetci stretneme, zagratulujeme a podobné formality. Takéto veci mám rada, jediné, čo na tom nenávidím, je to, že sa to koná v našom dome! Všade samí ľudia, nikde ani kúsok súkromia a umývanie riadu o pol jednej v noci, pretože si niektorí členovia mojej rodiny neuvedomujú, že nie je bohviečo, keď musíte držať úsmev na perách do neskorej noci, zvlášť po extrémne ťažkom dni. Bohužiaľ, aj takéto veci sa dejú... Okrem iného sa neteším konkrétne na štyroch členov, ktorí mi robia zo života peklo, pekne po tichu a zákerne a ja to musím už vyše osem rokov znášať. Takže si viete predstaviť, môj sobotňajší večer. Ach áno, party hard! /-_-/

Ďalšia vec je, že sa vám chcem veľmi pekne poďakovať za slová, ktoré ste mi vrámci môjho "Drabble" projektu dali. Veľmi si vážim to, že ste boli ochotní pomôcť mi a že ste si našli čas /smile/. Patrí vám veľká vďaka, ste úplne naj-naj-najsuper! /smile, smile, smile, smile, smile/. Mám čo robiť! /smile/

Premýšľam, čo by som ešte mohla dopísať. Snáď je to všetko. Musím bežať, párty sa predsa sama nepripraví. Predsa len vás o jedno požiadam - držte mi palce! Vďaka /wink-wink/.



Drabble - Mavis gonna try it!

12. dubna 2013 v 16:08 | Mavis Eveline Strix
Je veľmi veľa dôvodov, prečo som sa rozhodla napísať tento článok, no ten najzákladnejší a najdôležitejší je ten, že sa potrebujem nejako rozbehnúť v písaní a naučiť sa aspoň patrične dodržiavať určitú formu diela, v respektíve niečo písať tak, aby to bolo vhodné a aby to neporušovalo žiadne z pravidiel. Preto ma napadlo, že trošku využijem svoj blog a veľmi pekne vás poprosím o šesť akýchkoľvek slov, prípadne o zadanie presného počtu slov. Možno ste sa s tým už stretli, možno nie, a niektorí to možno poznáte aj pod názvom "Drabble". Každopádne, pokiaľ ste ochotní pomôcť mi, čítajte ďalej:

- do komentára pod týmto článkom napíšte presne šesť akýchkoľvek slov /nemusia spolu súvisieť, no ja vás aj tak prosím, aby ste na mňa brali ohľad, drabble skúšam po prvýkrát a nerada by som sa stretla z nejakým... nepríjemným prekvapením v podobe úplne odveci slov. Snáď ma chápete, vďaka :)/
- do komentára pod týmto článkom taktiež napíšte, aké dlhé to má byť /min. 100 slov, max. 300 slov/
- tému, rovnako tak aj žáner si zvolím sama

Ďakujem všetkým tým, ktorí venujú chvíľu času na tento článok a napíšu pár slov do komentára. Pre tých, ktorí ešte stále nevedia, o čo ide - do komentáre napíšete šesť akýchkoľvek slov, napr. Strom, Dom, Kukurica, Lietadlo, Ticho, Vietor a počet slov, teda napr. 100. Nič viac, nič menej /smile/.

Vopred veľmi pekne ďakujem!



BTW: Je pravdepodobné, že mi pomôžete viacerí a viacerí do komentára napíšete zadanie na Drabble, ktoré budem neskôr písať. V tom prípade si vyberiem podľa seba, čím začnem najskôr, prípadne vytvorím na každé jedno zadanie nejaké dielo. Všetko závisí od toho, koľko času budem mať.

Tenth april, two thousand thirteen

10. dubna 2013 v 14:23 | Mavis Eveline Strix
Ach áno, už zase klesám na úroveň týchto trhaných zápiskov. Nejde o to, že nemám čas, pretože času mám momentálne skutočne až nadpriemer. Ide o to, že som jednoducho lenivá, nemám chuť a všetko mi príde tak strašne stereotypné. Na druhej strane vás nechcem zaťažovať ďalšími metrovými článkami o tom, ako je všetko "fajn", ako "úžasne" sa cítim a podobne. Ďalšia vec je vlastne aj tá, že sa zatiaľ nič veľké nestalo a síce sa toho v mojej hlave odohráva neskutočne veľa, nejako neviem, ako mám začať so zapisovaním. Toto je holá pravda.

♦ Ako som spomenula vyššie, mám úžasné námety, veľa času a ja stále len sedím a vnímam , ako veľmi sa do toho nechce. Ach, zlaté paradoxy!

Moje okolie ma nechápe /čiže žiadna novinka/. Absolútne nevie, aká v skutočnosti som. Chcem odtiaľto vypadnúť, nájsť si nových priateľov, začať od nuly a dostať sa najvyššie, ako to vôbec pôjde.

♦ Aktuálna téma - počasie. Momentálne je u nás skutočne aprílové počasie ako z amerického filmu - slnko, mraky, dážď, slnko, mraky, dážď, vietor, slnko, vietor, vietor, dážď, slnko a hádam znova vietor.

♦ V škole máme konečne voľnejšie, učitelia sa vzdali a prípravy na prijímačky absolútne ignorujú.

"Every rose has a thorn." - nádherný citát, mala by som sa ho začať držať, v najbližších dňoch by mi pomohol...


Just and only happy

7. dubna 2013 v 12:05 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Nepamätám si, kedy som naposledy písala článok tak horlivo, žiadostivo a so šťastným úsmevom na perách. Zapríčinili to predovšetkým posledné dni, ktoré ma naplnili až po okraj šťastním a úsmevom, pretože som konečne našla to, po čom som tak túžila. Niekoho, kto je tak úžasný, až sa každú chvíľu uisťujem, či to nie je všetko len sen a prichádzam na to, že sen to jednoznačne nie je. Stalo sa to náhodou, aj keď ja na náhody neverím, no verím v to, že som si ho vysnívala a on ku mne prišiel. Akoby zázrakom. S ním prišiel aj úsmev a pestrosť do môjho života. Je to úžasný pocit! Dalo by sa hovoriť aj o zamilovanosti, no nemám pocit, že toto je ten správny pojem. Skôr maximálne porozumenie - to je slovo, ktoré vystihuje náš krátky kamarátsky vzťah. Smejem sa, pretože mi príde zábavné, ako som neverila ľuďom, ktorí písali, ako veľmi ich druhí dokážu rozosmiať, ako veľmi im dokážu zdvihnúť náladu a zlepšiť deň a zrazu viem, aký je to pocit a plne im verím. Som za to neskutočne vďačná a právnom myslím, že si to po tých dlhých rokoch zaslúžim.

Samozrejme, mám veľa dôvodov na to, aby som bola sklesnutá, predovšetkým kvôli tej škole a kvôli tomu, že ma zatiaľ neprijali, no nejako si to sklesnutie a smútok neuvedomujem. Momentálne si prídem plná emócii, kladných emócii, samozrejme. Začínam mať radosť zo života, ktorá prišla spoločne so spomínanou osobnou. Snáď sa na vás tá radosť tiež nejakým spôsobom nalepí /smile/.

A aby toho nebolo málo, musím sa vám pochváliť svojim miláčikom, do ktorého som oficiálne od štvrtku zamilovaná a patrí jedine mne. Vošla som, ohúrená, kričal na mňa spoza skla, hľadala som, odkiaľ sa ten hlas berie, rýchlo som očami hľadela na veci za sklom a hľadala rýchlejšie, až napokon som sa naň zahľadela a v tej chvíli sa zamilovala. Úžasne rockový, tvrdý a nádherne úžasný zároveň. Vybíjaný kožený náramok. Po takom som túžila hádam aj celý celučičký rok, každého jedného, ktorý ho mal na ruke, som zabíjala pohľadom a teraz jeden z nich patrí aj mne. Musela som ho odfotiť a samozrejme, musím ho aj zverejniť, aby ste mali predstavu o mojej celoživotnej láske.

Ach áno, článok priam nabitý láskou. Taký tu, tuším, ešte nebol. Čo sa dá robiť, keď je to všade okolo mňa? /♥/

/milujem čierno-biele fotky le moja ruka s miláčikom/

Books, silence, get lost - reading

4. dubna 2013 v 16:37 | Mavis Eveline Strix |  Zábery
Kto by ich nemal rád? Rôzne veľké, rôzne ťažké, rôzne hrubé, stále omámne voňajúce, lákajúce nás k šeptu slov, vždy si na nás nájdu čas, aj keď si ich nevšímame neskutočne dlho. Tieto riadky budú patriť knihám, pre ktoré som schopná urobiť čokoľvek na tomto strašne nevyrovnanom, nespravodlivom a krutom svete. Nič sa nevyrovná pocitu, keď sa vám zrýchľuje tep a vy čakáte, čo sa stane s postavou, ktorú ste si zamilovali vďaka tomu, že je plná protikladov, alebo je úplne rovnaká ako vy, nič sa nevyrovná času strávenému nad knižkami a samozrejme, musím započítať aj prebdené noci, kedy vaše ruky nedokáže chytiť knihu pevne do rúk a zatvoriť ju, pretože sa boja, že tak zahubia celý svet v knihe, nič sa nerovná samotným knihám.

Je to už dlho, čo som takzvaný "knihožrút", "knihomoľ" a podobne. Odmalička som ku knihám mala bližší vzťah ako väčšina ľudí, ktorých som poznala. Môžem úprimne a s hrdosťou tvrdiť, že knihy ma naučili doposiaľ najviac, vždy mi vyčarili úsmev na tvári, donútili ma plakať a premýšľať nad životom hlavným hrdinov a tak zároveň aj o mojom vlastnom živote, naučili ma, že aj keď nie vždy všetko skončí šťastne, vždy to má nejaké pokračovanie, ktoré je u každého z nás iné. Knihy do mňa vdýchli, vdychujú a aj budú vdychovať život. Je komické, ako človeka dokážu nadchnúť vytlačené stránky s čiernymi atramentovýmu písmenami.

Kniha nás nikdy neosúdi, nikdy si nás nedôverčivo nepremeriava od korienkov vlasov až po prsty na nohách, nikdy nás neopustí a nikdy nám neublíži. Necháva svoj život a svoju budúcnosť len a len na nás, dôvera, ktorú do nás vkladá sa nevyrovná nijakej existujúcej či dokonca zatiaľ neexistujúcej dôvere.

Keďže som dnes prežila nádherný deň takmer stále v blízkosti kníh, rozhodla som sa podeliť s vami o svoje myšlienky venované práve knihám, ktoré v sebe nosím už dlho. Vždy tvrdím, že najlepší darček by bol kompletný Martinus alebo Panta Rhei, a kto vie? Možno sa mi to raz splní a ja budem na tieto miesta chodiť ako do obývačky /smile/.

Knihy sú pre mňa tým, čím sú pre vtákov krídla.



PROJECT - book month - WINNER!

1. dubna 2013 v 23:03 | Mavis Eveline Strix
Je to tu! Vyhlásenie absolútneho víťaza knižného mercového projektu "BOOK MONTH". Na začiatku, teda v prvom kole, ste hlasovali spomedzi dvanástich kníh. V druhom kole na základe vašich hlasov vypadli prvé tri knihy s najmenším počtom vašich hlasov. Napokon nastalo tretie kolo, v ktorom ste vyradili naraz až štyri knihy. A samozrejme, finále, ktoré dopadlo veľmi tesne, no predsa. Je mi veľkou cťou oznámiť, že

VÍŤAZOM PROJEKTU SA STÁVA HARRY POTTER OD J. K. ROWLINGOVEJ!

Osobne neskrývam radosť, práve naopak, neskutočne sa z toho teším, pretože lepšie knihy, ako potterovky od legendárnej J. K. Rowlingovej som nikdy v živote nečítala a pravdepodobne ani čítať nebudem. Týmto by som sa chcela poďakovať osôbke, ktorá Harryho Pottera nominovala a dúfam, že bude zdieľať rovnakú radosť ako aj ja. Taktiež dúfam, že aj vás potešilo víťazstvo práve takej úžasnej, v respektívne takých úžasných kníh, akými sú potterovky.

Na záver mi neostáva nič iné, len vám vrúcne poďakovať za každý jeden hlas venovaný vašej obľúbenej knižke. Moc si vážim, že ste boli ochotní zapojiť sa do projektu a špeciálne ďakujem patrí aj osobám/blogerom, ktorí samotné knižky nominovali. Vy ste urobili to najdôležitejšie, za čo som nesmierne vďačná!

Taktiež dúfam, že sa zapojíte opäť raz do nejakého z projektov /ak sa k nejakému ešte dokopem, ha-ha/ na mojom blogu. Ešte raz vám teda veľmi pekne ďakujem a - SLÁVA POTTEROVKÁM A J. K. ROWLINGOVEJ!

Aby som nezabudla - pokiaľ si niekedy v apríli nájdem čas, čakajte obrovskú recenziu k potterovkám, vzhľadom na fakt, že sa tieto knižky stali absolútnymi víťazmi projektu.



BTW: Ospravedlňujem sa, že som výsledok zverejnila tak neskoro, no za celý deň som si na to čas nenašla. Hlasovanie som ukončila okolo osemnástej hodiny.