It's over, but life is about challenges

28. června 2013 v 21:42 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Je to za mnou. Definitívne. Základná škola a ja. Je koniec. Neverím tomu. Stále tomu neverím. Neverím tomu, že v septembri nebudem kráčať úzkou uličkou a myslieť na ďalší dlhý deň na základnej škole. Neverím tomu, že už neuvidím tie rozdielne tváre svojich spolužiakov. Neverím tomu, že sa mi už neprihovoria ľudia, ktorých som takmer denne vydávala práve v tej budove. Avšak, naša bývalá triedna, okrem iného veľká cestovateľka a veľmi múdra osoba, nám povedala, že život je práve o výzvach, otvorených a zatvorených dverách. Má pravdu, je to tak. Jedna výzva je teda za mnou a ja sa musím sústrediť na ďalšiu. Aj keď, rada by som si ešte zaspomínala na dnešný čarovný deň, kedy sa stalo takmer všetko, čo sa stať vôbec mohlo. Ráno som vstala neskoro, pretože večer som o nastavení budíku len hovorila, chýbala tomu realizácia. V hlave som nemala nič iné, iba poplašný alarm "NESTÍHAŠ!" Trhala som z vlasov nátačky, obliekala si jedno cez druhé, v jednej ruke držala maskaru a v druhej lesk na pery, popri tom všetkom sa hrabala vo veľkej šperkovnici a hľadala tie správne doplnky k oblečeniu. A aby toho nebolo málo, s občasnými prestávkami a behaním medzi izbou a kúpeľňou som do seba pchala asi najsuchší suchár, aký som kedy mala možnosť ochutnať. Čas bol aj tak nemilosrdný, nechcel spolupracovať. Rýchlo som zdrapila fotoaparát, vyfotila sa a nasadla do auta po tom, čo mi môj ocino ponúkol odvoz. Poslednýkrát sa nadýchla, vydýchla a vydala sa na svoju poslednú cestu do školy.

Všetko prebiehalo viac ako dobre. Bola som plná sebavedomia, vedela som, že všetko je krásne - ja, táto škola, moji spolužiaci, atmosféra, tento deň. Vyšla som hore schodmi a užívala si pohľady mladších žiakov, od prvákov až po ôsmakov. Po vstupe do triedy som objala kamarátku a poslednýkrát si sadla do svojej deviatackej lavice. Do triedy vošla učiteľka a oboznámila nás s programom. Pred nami bolo pri tabuli opreté tablo s našími šťastnými tvárami. Pozrela som sa na každú jednu fotografiu a vybavila si deň, keď sa tie fotografie fotografovali. Myslela som na slzy, no zatiaľ neprichádzali. Čo však prišlo bolo vysvedčenie - prospela s vyznamenaním. Stisla som ruku svojej triednej učiteľke, darovala jej vlastnoručne upravený a dozdobený darček, objala ju a ponáhľala sa za spolužiakmi, rozlúčiť sa s ostatnými učiteľmi. Slzy stále neprichádzali, čo bolo zvláštne. Nemusela som však čakať dlho, po prvýkrát prišli práve pri rozlúčke s jednou z najochotnejšou, nejobetavejšou a najrešpektovanejšou učiteľkou vôbec. Tá rozlúčka bola ťažká, no zvládla som ju. Keď som zvládla to, vedela som, že zvládnem už čokoľvek. Lúčenie s ostatnými učiteľmi bolo tiež ťažké, no spoločne s humorom svojich spolužiakov sme to zvládli.


O niečo neskôr sme sa zoskupili do telocvične a spustili našu pripravenú prezentáciu s našimi fotografiami. Od škôlky až po deviaty ročník. Telocvičňou sa rozľahla dojemná pieseň "15 rokov" a pri pohľade na fotografiu zo škôlky som sa rozplakala. Teda, takmer. Išlo totiž o remix rôznych piesní a za desiatimi sekundami spomínanej dojemnej piesne nasledovala rýchla, "naša" pieseň, pri ktorej sme všetci vybuchli do smiechu. Bol to krásny moment. Už len príhovor, spievanie piesní, poslednýkrát zísť dole schodmi a sme voľní! Zbytok prebehol rýchlo. Avšak, užila som si to. Navždy si budem pamätať ten pocit, keď som sa jedným spolužiakom po ľavici a druhým spolužiakom po pravici držiac sa za ich pevné ruky spustila dole schodmi a usmievala sa. Neustále. Bola som šťastná a odušu tlieskala ostatným spolužiakom. Áno, tým spolužiakom, ktorých som posledné tri roky neznášala. Teraz to však bolo iné. Všetci sme si uvedomili, že končíme a tak sa naše vzťahy ucelili. Aspoň na jeden jediný deň. Počkala som na ostatných, vyšli sme naspäť hore schodmi, upratať triedu a dokončiť fotografovanie a skutočne naposledy zísť dole ako žiaci. Držala som pritom kamarátku za ruku, na schodoch nebol nikto, len my a spoločne sme vyšli mohutnými dverami školy von. Konečne - deväť rokov sme dreli, aby sme sa mohli vrátiť späť na začiatok!

Po rozlúčke so školou sa strhla divoká zábava v miestnej pizzérii. Z peňazí, ktoré zvýšili, sme zadovážili desať pízz a dvadsaťdva kofôl, nepočítajúc tie poháriky rôznych destilátov a nezmyslených energetických nápojov. Ešte nikdy som tak rýchlo nevidela zmiznúť vyše päťdesiat eur! Na moje prekvapenie však musím skonštatovať, že som sa zabavila. Nebudem tvrdiť, že som nedržala cigaretu v ruke a ani pohárik. Samozrejme, že áno, ale skutočne v decentnom množstve. Na tento deň chcem totiž ešte dlho spomínať, pretože bol naozaj krásny. Cítim sa ako iný človek a stále mi nedochádza, že mám pred sebou dva mesiace prakticky ničoho, len seba samej a kopy voľného času. Cítim sa skvele a som neskutočne vďačná za dnešný deň! Takto sa necítila už dlho.

A či som smutná? Nie, nie som. Ako som spomínala vyššie, život je vraj o výzvach a o tom, že všetky veci začínajú a aj končia. Pre mňa jedna vec skončila práve dnes a začne až v septembri. Teším sa? Samozrejme, že áno. Avšak, nepredbiehajme udalosti. Aspoň nie dnes, keď som si po dlhom čase konečne užila prítomný okamih! A viete čo? Je to nádherné!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 empty-space | Web | 29. června 2013 v 11:41 | Reagovat

ráda bych s tebou spřátelila.
tvoje články číst je radost:OO
moc hezky píšeš.

2 DeRoss | Web | 29. června 2013 v 13:33 | Reagovat

Píšeš naprosto úžasně . Já mám bohudík ještě rok čas a definitivní konec základky bude až za rok , vůbec nevím jak to bez těch inteligentů zvládnou .... Ach jo ... Jsem tvým článkem okouzlena :)

3 Infinity | Web | 29. června 2013 v 14:19 | Reagovat

To je opět tak nádherný článek. Tvůj blog patří mezi moje nejoblíbenější, protože ten tvůj talent na psaní je nenahraditelný. :)

Musela sis ten den opravdu užít, je poznat, že jsi byla jednou z nejšťastnějších slečen z celé školy. Přeju ti, aby se tvoje další životní cesta na nové škole ubírala správným směrem. :))

4 Hani | bevintage.blog.cz | Web | 29. června 2013 v 14:23 | Reagovat

Moje řeč. :) Poslední dva ročníky školy mi utekly tak rychle, až tomu nechci věřit. Až se tomu věřit nedá.
Já vím, já vím. Ale uprostřed prázdnin mi vždycky dojde, že už mám polovinu za sebou a že je to jak týden... ale máš naprostou pravdu. Tím, že se tím budu trápit zapatlám tolik času, že by ty prázdniny byly dvakrát delší... :)

Je zajímavé rozlučku vydět z tvého pohledu. Já obrečela rozlučku s našimi deváťáky, příští rok to bude v háji. Poplašný alarm "NESTÍHÁŠ!" mám v hlavě taky. A pořád. :D
A je dobře, že se tím netrápíš. Závidím ti tvůj přístup, protože já to takhle rychle nestrávím. :)

5 Sydney - tangleds.blog.cz | E-mail | Web | 29. června 2013 v 21:33 | Reagovat

Akoby to bolo včera, čo som mala rovnaké ale predsa vskutku iné pocity. Ja som sa tešila, kedy zo základky vypadnem. Od tých faloškovcov, učiteliek, triedy, školy, prostredia, všetkého :) Bolo to pre mňa vykúpením :) A teraz mi hrozne chýba moja stredoškolská trieda (akože po tomto prvom roku som si moju triedičku tak obľúbila) :)
My keď sme sa lúčili na základke, predsa vyšli slzy i keď ..

Prajem ti aby si mala skvelý kolektív, neviem či si to už niekde písala, ak áno tak odpusť možno som to prehliadla ale na akú školu ideš? :) Zdá sa mi to, či si vravela o gymnáziu? :)
Toľko blogov čo mne prešlo už cez prsty tak neviem.

6 katherine | Web | 30. června 2013 v 22:14 | Reagovat

Připadá mi až neuvěřitelné, jak člověk tvého věku (a tím se v žádném případě nechci dotknout patnáctiletých slečen, jenom některé prostě nemají ucelené myšlenky, ale to ani já ne:)) dokáže napsat tak neuvěřitelně skvělý, vyrovnaný článek, který je přitom plný emocí. Když jsem si jej tak četla, připadalo mi, jako bych tě znala věčnost. Je úžasný, smekám a je strašně krásné, jak jsi váš poslední společný den vnímala. Neuvěřitelné. Máš můj obdiv. :))

7 veve | Web | 1. července 2013 v 12:31 | Reagovat

Ahoj hlásněš mi prosím tady http://eukanubastar.cz/detail.php?id=676
pro terezku musíš 4x kliknout na její fotku v duelu a pak se jí přičte hlas moc děkuji :) pokud by jsi byla tak hodná a Terezka se ti líbila každý den jí můžeš dát jeden hlas :) jinak promiň že píšu sem  nenašla jsem rubriku reklamy :) děkuji ráda oplatím kdyžtak mi písni to reklam :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama