When the last of the last recklessly felt in love

5. srpna 2013 v 13:17 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Keď zrazu máte všetko, po čom ste kedy túžili. Patria vám chvejivé dotyky, jemné bozky, zvuk o breh narážajúcich vĺn, tlmené svetla pouličných lámp, kamienkami vystlaná pláž, na ktorej už vyše hodiny ruka v ruke sedíte, spoločne, a stále znovu a znovu si vychutnávate okamihy nekonečnej plnosti, blaženosti. Akoby ste sa ocitli niekedy vo vzduchu, pozeráte na svet zhora a usmievate sa na všetko okolo seba, milujete každú sekundu svojho života. Bojíte sa otvoriť oči, pretože nadobúdate pocit, že ste sa ocitli v rozprávke. Nádhernej rozprávke. Rozprávke o vôbec prvej láske. Niekde ďaleko od domova. Ďaleko od vašich problémov a starostí. Na jednom kúzelnom mieste, sediac vedľa kúzelnej osoby. Keď je zrazu všetko kúzelné!

Začalo sa to jediným pohľadom. Viete, také to mraziace teplo, ktoré vám zaplaví celé vnútro, keď sa na niekoho pozriete a viete, že tá osoba je na tomto svete pre vás. Jeho nádherne hnedé oči, polodlhé havranie vlasy, hravý, úprimný úsmev a svojský prístup k ľuďom. Od prvej chvíli som túžila držať ho za ruku. Nevedela som z neho spustiť oči. Sledovala som ho neustále - za stolom, počas cesty do izby, počas volejbalovej hry, stále. V jeden večer, priamo na terase, spoločne so svojimi priateľmi hral nejakú pieseň na gitare. A spieval. Pozorovala som ho spoza vyvesených, mokrých uterákov, ktoré viseli na šnúre priamo predo mnou. Sledovala som jeho rýchle pohyby rúk, jeho otvárajúce a zatvárajúce sa ústa, jeho záchvevy tela. Bol nádherný. Po mojej pravej strane sa mi prihovoril jeden zo slovenských učiteľov. Hodila som naňho pohľadom a prikývla jeho slovám, aj keď som netušila, čo hovoril. Bola som zaujatá len tým čarovným chlapcom, jeho spevom a jeho hrou na gitare. Po tom, čo sa učiteľ s nepatrným úškľabkom pobral ďalej, zachytila som pár pohľadov sperujúcich hore k hornej terase, smerom ku mne. Jeho priatelia zaregistrovali moju prítomnosť. Na pár minút som sa stiahla, no stále som hypnotizovane počúvala tú melódiu. Potom som jednoducho vkráčala do izby plnej spolubývajúcich slovenských dievčat, ľahla si do postele a zaspávala s pocitom vzrušenia.

Na ďalší deň som vo svojom (ne)tajnom sledovaní pokračovala. Vyhľadávala som jeho pohľady, chcela som vedieť, kde sa nachádza. V ten deň sa pár Chorvátov rozhodlo hrať volejbal. Pridala som sa, spoločne so svojim slovenským kamarátom. Vtedy sa na mňa prvýkrát pozrel a usmial. Stalo pri zlom odraze lopty. Bola som šťastná. Po pár minútach snahy o hranie volejbalu sa väčšina Chorvátov kamsi rozpŕchla. Zostala som len ja, on a môj slovenský kamarát. Využila som príležitosť, pristúpila k nemu, podala mu ruku a vyslovila svoje meno, aj keď som vedela, že si ho nezapamätá. Načo aj? On ho zopakoval a tiež sa mi predstavil. Čo sa dielo ďalej, naozaj netuším. Viem, že ešte v ten večer som si bola po vodu na dolnom poschodí a kráčala som okolo neho. Nakoľko mal veľmi zložité meno a nech som sa snažila akokoľvek rozpamätať sa naň, nespomenula som si. Sedel na plastovej stoličke a jedol nejaký pudingový dezert. Keď som hráčala okolo neho, pousmiala som sa a zdvihol ruku s pudingovým dezertom. Ja som však odmietla a on len podvihol obočie. Už-už som chcela pokračovať vo svojej ceste po vodu, keď som sa k nemu opäť zvrtla a spýtala sa na jeho meno, opäť. Ochotne ho zopakoval, ja som ho zopakovala asi trikrát a napokon som sa poďakovala a odišla si po vodu. V ten večer som opäť počúvala rozozvučané struny gitary a zaspávala s úžasným pocitom.

V nasledujúci deň, po večeri, som sedela na terasových schodoch, obklopená pár ľuďmi zo Slovenska, no nezaujímala som sa o ich rozhovor. Zrazu sa pri mne objavil on, podal mi badmintonovú raketu, vyslovil moje meno a opýtal sa ma, či si nechcem na pár minút zahrať. Bol to začiatok nádhernej rozprávky. Počas pätnástich minút sme sa spoznali ako nikdy. Mali sme bilióny spoločných vecí! Akoby sme sa rozprávali celé tri roky. Nakoniec vo vzduchu zostala visieť otázka - "Máš priateľa?" - vyslovená anglicky a moja rýchla odpoveď - "Nie." Za pár hodín na nás čakal "ručníčkový tanec". Táto hra spočítala v tom, že chlapci a dievčatá sa postavia do kruhu a pochytajú sa za ruky. Začne dievča, zoberie si nejakú šatku a prechádza sa s ňou po strede kruhu, hľadajúc nejakého vhodného, pekného chlapca. Keď ho vyberie, podá mu šatku, privedie chlapca do kruhu, spoločne šatku rozprestrú na zem, kľaknú si a pobozkajú sa na líca. Dievča sa následne zaradí a vyberie si chlapec. Áno, rozprávka pokračovala - keď prišiel rad naňho, vybral si mňa. A keď prišiel rad na mňa, vybrala som si opäť jeho, ignorujúc vzrušené vzdychy dievčat a uštipačné poznámky okolostojacich chlapcov ako - "No, a je to jasné!" Po tom všetkom sa konala veľká tanečná zábava. Zostala som však sedieť na stoličke, čakajúc, čo sa bude diať. Stalo sa to, čo som chcela - podišiel ku mne a spýtal sa, či nemám chuť naučiť ho tancovať. Prikývla som a utekala na parket. Stáli sme tam, on ma držal za pás, ja jeho za plecia a tancovali niečo medzi valčíkom a medvedím tancom. Napokon som sa rozhodla opýtať sa ho, či nemá chuť na menšiu prechádzku na pláž. A tak sme sa ocitli na pláži, sediac sami, neustále rozprávajúc sa. Vtedy vyslovil niečo, čo ešte nikdy žiadny chlapec na moju adresu nevyslovil - "Máš nádherné oči, krásny úsmev a milujem tvoj smiech." Následne ma požiadal, aby som si rozpustila vlasy a povedal, že som viac ako nádherná. Ten večer sme presedeli na pláži, blízko seba, s množstvom otázok a odpovedí, vzájomným spoznávaním, ktoré sa ukončilo nesmelým bozkom stojac na poľnej cestičke.


V tento deň sme spoločne sedeli vo veľkej reštaurácii na pláži a vychutnávali si zmrzlinu. Včerajší večer zasiahol nás oboch a tak som sa rozhodla, že to skúsim spraviť oficiálnejšie. Spýtala som sa ho, či by mu nevadilo, keby som ho pozvala na rande. Usmial sa a povedal, že som mu ukradla slová. Dohodli sme sa preto na deviatu hodinu večer. Nikto o nás dvoch netušil, aspoň sme si mysleli/dúfali. V skutočnosti však všetci vedeli, o čo ide. Od toho incidentu pri spomínanom "ručníčkovom tanci". Rozhodla som sa pekne sa obliecť. Bolo to moje prvé rande. Obliekla som si šaty, obula sandálky, jemne sa primaľovala, rozpustila si vlasy a vykročila. Skončili sme v reštaurácii, kde nás napadla myšlienka na spoločné rande. Po tom, čo sme dojedli pizzu, rozhodli sme sa opäť ísť na pláž, sadnúť si niekam ďaleko od svetiel a ľudí, byť spolu. Sedeli sme na pláži, držali sa za ruky a vtedy sa ku mne naklonil. Čakala som bozk, obyčajný bozk, no on ma prekvapil a daroval mi skutočný bozk. Skutočne skutočný. Vtedy som si bola viac ako istá, že žijem v rozprávke.

Nasledujúce dni boli tie vôbec najkrajšie, aké som v (ne)dohľadnej dobe zažila. Chodili sme spolu takmer všade, postupne sme ostatným svoj vzťah odkrývali, aj keď oni už dávno tušili, že sa niečo deje a zažívali sme spolu nádherné chvíle. Bol úžasný - všímavý, milý, jemný a zároveň priamy, úprimný, vyspelý, inteligentný, talentovaný, mal neskutočnú charizmu a šarm, išlo z neho niečo väčšie, ako len vnútorná krása. Predstavoval dokonalého muža. Gentlemana. Zamilovala som sa do neho, aj keď som od začiatku vedela, že nie je možné byť s ním. Niečo v mojom vnútri stále vravelo, že je to len smiešna, zbabelá, letná láska. Ja som si však chvíle s ním užívala. Áno, bola to rozprávka.

Samozrejme, každý príbeh má svoj začiatok a aj koniec. Koniec nášho príbehu bol... zvláštny. Bola som jeho prvé dievča, on bol môj prvý chlapec. Spoznali sme sa za jeden jediný večer. Mali sme príliš málo času na to, aby sme spolu boli viac. Obaja sme vedeli, že sa blíži koniec, i keď sme ho chceli zo všetkého najmenej. Deň, kedy som musela sledovať, ako nastupuje do autobusu spoločne so svojimi chorvátskymi kamarátmi, ktorí boli poväčšine taktiež úžasní a priateľskí ľudia, bol pre mňa viac ako len ťažký. Našla som úžasnú osobu, ktorá ma mala rada a ja som mala rada ju. A museli sme sa opustiť. Dokázala som sa vyrovnať s pohľadmi niektorých Chorvátok, ktoré doslova kričali - "Hej, ty, čo to robíš?! Je od teba o rok mladší, si obyčajná špina! Fuj!" -, dokonca som sa vyrovnala aj s tým, že pre jeho kamarátov som sa sem-tam stala terčom nevhodných poznámok, no nevedela som sa vyrovnať s tým, že odíde. Že odídem ja. Že už nepocítim jeho pery na tých mojich. Že už nikdy nebude nič také, ako predtým. Všetci videli, aké je to pre nás oboch ťažké. Možno obyčajná detská láska, no predsa bola prvá a o to viac bolí to odlúčenie. Asi takto by sa dal zhrnúť koniec našej krátkej, no i tak čarovnej, magickej a nezabudnuteľnej rozprávky, na ktorú budem s radosťou spomínať do konca svojho života. Je smutné, že zostali len spomienky. No môžem byť vďačná aspoň za ne. Pretože, všetko sa deje z nejakého dôvodu.

...a takto sa končí príbeh o tom, keď sa aj ten posledný z posledných bezhlavo zamiluje. Musela som stretnúť až jedného nádherne dokonalého Chorváta, aby som zistila, aká dôležitá, krásna, no i bolestivá láska je. Netušila som, že za prostých sedem dní zažijem a pochopím tak veľa! Pretože láska prichádza skutočne kedykoľvek a kdekoľvek. Nemožno si ju objednať.
Pri našej rozlúčke povedal, aby som neplakala. Vraj je v mori ešte veľa rýb. Mal pravdu... Škoda len, že je to tak ťažké.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Infinity | Web | 5. srpna 2013 v 14:42 | Reagovat

Páni, já ti tak přeju, že jsi konečně poznala, jaká láska je.
I když jste se museli rozloučit, tak jsi zažila svou první lásku a na tu budeš vzpomínat už navždy. :-)
Nádherně jsi to popsala, tolik krásných zážitků s jedním člověkem, muselo to být kouzelné, opravdu jako z pohádky. :)

2 Ka | 5. srpna 2013 v 17:55 | Reagovat

prajem ti to

3 Sydney - tangleds.blog.cz | E-mail | Web | 5. srpna 2013 v 18:38 | Reagovat

Som rada že si z dovolenky späť a najprv som pozrela preboha to je ale dlhý článok ale ubehol rýchlejšie ako som si myslela :) Neviem čím to je ale pri tvojich článkoch sa človek vie vniesť do úplne iného prostredia, do prostredia kde nikde nebol. Ale ako dakedy, nerozumiem jednej veci :D možno to niekde bolo napísané, ale ja neviem čítať tzv. s porozumením a ako väčšina mojich rovesníkov niekedy neviem čo čítam takže ma zaujíma musela si vedieť dobre po anglicky (chápem dobre) aby ste sa tak spoznali? :O :) Budem rada ak mi odpovieš a vyjasníš túto otázku :)

Takúto letnú lásku som veruže nezažila. Ono to má svoje čaro; kúzlo ale koniec je väčšinou istý :( Spomienky ti ostali, ono ťa chápem. Ale tie chorvátky po tebe vykrikovali po chorvátsky? A prečo vôbec? To mi je také nejasné tá reč to je všetko :) Vôbec nieste v kontakte? Ani facebook, nejaká iná sociálna sieť?

4 Mavis E. Strix | E-mail | Web | 5. srpna 2013 v 18:59 | Reagovat

[3]: Spoznali sme sa vďaka družbe. My cez leto chodievame do Chorvátska, kúpať sa, oni cez zimu chodievajú ku nám na Slovensko, lyžovať. Tohto roku som mala možnosť ísť do Chorvátska, takže sme sa tak spoznali :)

Nie, Chorvátky nič nevykrikovali, bolo to len v ich pohľadoch. Samozrejme, nie všetky boli zlé, väčšinou to boli veľmi milé a priateľské dievčatá, za ktoré som vďačná :)

Nie nie, samozrejme, že mám naňho Facebook, aj na ostatných :)

5 The Wall | Web | 6. srpna 2013 v 20:26 | Reagovat

Přeji ti to, láska přece hory přenáší :-).
Já jsem se sice ještě nikdy nezamilovala (však na to ještě nemám věk :D), ale podle slov jiných je láska skvělý pocit, ale má i svá úskalí... :-)

6 Mariam Shades | Web | 7. srpna 2013 v 14:17 | Reagovat

Wow, tak toto bol jeden z najkrajších článkov aké som kedy čítala. Najprv mi ten článok prišiel hrozne dlhý, ale ani som nevedela ako, a bola som na konci :D Mysľou som sa preniesla na úplne iné mieste, a len čítala slovo po slove.
Som rada že si zažila letnú lásku, a vôbec prvú lásku. ;-) Prajem ti to a som rada že máš taký krásny zážitok. Ja som ešte nezažila žiadnu lásku, ale keby som mohla, vybrala by som si niečo podobné tomuto tvojmu zážitku ;-) A s tými rybkami v mori mal pravdu, nemala by si byť smutná ale šťastná že si niečo také zažila, a určite ešte zažiješ :-)

7 Olja:) | Web | 10. srpna 2013 v 11:26 | Reagovat

To je krásný :) myslím,že jsi zažila jednu z nejkrásnějších prvních lásek! :))

8 mouli-e | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 1:22 | Reagovat

Takhle překrásný pířběh,spíše článek jsem nečetla :) To je tak romantický a nádherný
!Naozaj překrásný! Přála bych ti ho třeba znovu potkat,máš na co vzpomínat :) fakt nádhera.Závidím Ti a je to překrásně napsaný <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama