...so I say, I'm actually quite alright

19. září 2013 v 16:21 | Mavis Eveline Strix |  Realityshow
Články, ktoré sa mi podarilo vyprodukovať za poslednú dobu, konkrétne za posledný týždeň, priam prekypovali depresiou, negativitou a pesimizmom. A tak si vravím, čo som to, dopekla, za človeka?! Stále pre niečo fňukám (netvrďte, že nie!), hľadám chyby v perfektných veciach a svoj život vidím len v tých sivých farbách. Prečo? Aký mám na to dôvod? Mladé dievča, ktoré má hádam všetko, čo by malo mať - a je na tak zlej ceste pokaziť si celý život!

photography by victorstd8

Myslím, že si zaslúžim potlesk za to, že som si niečo takéto uvedomila. Pretože ja prakticky nijaký dôvod na to, aby som svet videla tak tmavo, nemám. Neexistuje nijaký. To, že sa mi sem-tam niečo nepodarí alebo nevyjde podľa mojich predstáv predsa nie je dôvod na pomaly, no celkom isto, samovražedné myšlienky! Rútila som sa do pekiel, zase raz. Niekedy mi môj život príde ako klasická paródia na všetko, čo sa vám vynorí v hlave. Ale na druhej strane, koho život je celý dokonalý? Ukážte mi jedného. Ukážte mi človeka, ktorý je každý deň maximálne pozitívne naladený, ktorý v živote nikdy neprešiel ťažkým obdobím, ktorý nemáva slabšie dni. Keď teda dospejeme k záveru, že taký človek medzi nami (zatiaľ) nie je, uvedomíme si aj to, že neexistuje zlý život. Existujú len zlé dni. A nech ich je akokoľvek veľa, treba kráčať ďalej. Napokon - jeden z múdrych osobností istého storočia prehlásil, že aj pád "na držku" je krokom vpred. Prečo nie?

A prečo toto celé vlastne píšem? Pre seba. Keď sa opäť dostanem do akéhosi biednejšieho stavu, tento článok si prečítam a možno si nakoniec uvedomím, že som mala pravdu. Možno mi to nakoniec prinavráti chuť do pozitívnejšej stránky môjho života, mojej mladosti. A preto si vlastne vravím, že sa mám celkom fajn. A že vás mám najradšej na tomto svete, pretože vy ste moje záchranné kolesá v hodine dvanástej. Vidíte? Pri písaní tohto článku som si vybavila ďalší tucer vecí, za ktoré môžem byť vďačná. Normálne ma zastihla hanba za tie dva strašné články, ktoré odplašili hádam každého druhého človeka. Pravda, všetko zlé je na niečo dobré. Žeby sa zo mňa opäť stával optimista?
A nie, noazaj na ničom nefičím, som úplne čistá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 alfalfa | E-mail | Web | 20. září 2013 v 9:04 | Reagovat

Pred pár dňami som sa o tomto rozprávala s kamarátkou. Ľudia majú v poslednej dobe záľubu sa na všetko zťažovať, ale pritom si neuvedomujú, že im vlastne nič nechýba a že sa mnohí ľudia na tejto zemi majú omnoho horšie. To chce čas si takéto veci uvedomiť. Tiež mám také chvíle, kedy si hovorím, aký je môj život strašný, ako sa mi nič nedarí... Ale neskôr mi príde, aká sebecká som bola. Okolo mňa, vo svete sa dejú hrozné nešťastia a ja si sťažujem na úplné maličkosti.

2 Left Grasshopper. | Web | 20. září 2013 v 20:49 | Reagovat

tu som! žijem! ale akosi som stratila slová...je to ťažké...prišla škola...sklamala som sa...ale dnes som na tom dobre, celkom. ale prosim, neprestaň chodiť na môj blog, ja len teraz, zas a znova, nemám slová. ale vrátia sa :)

3 PaPája | Web | 21. září 2013 v 12:34 | Reagovat

Si můj člověk. Jsem docela stejná-taky hledám chyby v perfektních věcech, i když nemusím.
Třeba teď jsem nějaká přejetá, ale proč?

4 the lizz. | Web | 21. září 2013 v 16:48 | Reagovat

Přesně tak. Neexistuje zlý život. Jen zlý dny. To si musím připomínat, když je nejhůř. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama