Maybe it's really more important to be happy

9. října 2013 v 17:28 | Mavis Eveline Strix |  Iracionalizmus
Prvé roky môjho života som vo všetkom mala jasno. Mala som jasno v tom, kým chcem byť, keď vyrastiem, ako chcem vyzerať, koľko chcem mať detí, akého manžela chcem mať, kde chcem bývať, mala som jednoducho idealistickú predstavu o svojom živote stvorenú na základe nejakých nezmyselných filmov a životov, ktoré v nich ľudia žili. Bola som spokojná, svojim vlastným spôbosom. Príliš som sa nezaoberala detailami, vlastne som nemala ani len tušenie, že na niečo také musím dbať. O ich existencii som netušila.

Chcela som byť "pani učiteľka". Vyžívala som v siahodlhých vysvetľovaniach nevysvetliteľného ľuďom okolo seba, milovala som pozornosť, rozhovory. V mojom živote však nastal zlom, kedy som si povedala, že stať sa učiteľkou nie je zase až také úžasné, za aké som to prvé, dá sa povedať, že naivné, no za to krásne roky svojho života, pokladala.

Ďalšou zástavkou bola psychológia. Spomínam si na ten deň, keď mi spolužiačka spomenula, že by sa rada stala psychológičkou. Zhrozila som sa, pretože som si ju predstavila v nejakej bielej miestnosti so stolom a stoličkou, na ktorej bude sedieť človek, ktorého opustili všetky zmysly a chuť do života. Napokon sa ku mne akoby zázrakom dostala odpoveď a zhodou okolností som zistila, že takáto práca by bavila aj mňa. Spolužiačka medzitým odišla na inú školu a získala nový cieľ do svojej budúcnosti. Ja som posledné tri roky žila s vedomím, že sa so mňa stane "pani psychológička".


Nie je nijako zarážajúcim faktom, keď spomeniem to, ako veľmi zle na tom slovenská ekonomika a hospodárstvo je. Áno, viem o tom aj ja, človek, ktorý sa vyhýba akýmkoľvek televíznym novinám, politickým diskusiám a čomukoľvek s týmto späté. Často tvrdím, že je krásne, keď môžeš robiť to, čo ťa naozaj baví a napĺňa, ale ak to máš robiť bez strechy nad hlavou, nie je všetko celkom v poriadku. Tomuto výroku som verila až príliš dlhú dobu. Prakticky od vtedy, keď sa mi pomaly otvorili oči a ja som čiastočne precitla do reality. Vzdala som sa sna stať sa "pani psychológičkou", pretože niekto povedal, že ich je veľa. Vzdala som sa sna stať sa "pani spisovateľkou" či "pani žurnalistkou", pretože vraj nemajú prácu, sú nezamestnaní. Čím sa teda stanem?

Moje detské ja by mi s najväčšou pravdepodobnosťou oponovalo a presviedčalo by ma, že situácia sa dá celkom ľahko vyriešiť. A viete čo? Je to tak. Možno je naozaj najdôležitejšie to, aby bol človek šťastný. Negatívne myseľ nikdy neprináša pozitívny život. Pokiaľ robíme to, čo nás napĺňa, náš život je naplnený a to je predsa to, o čom rozprávajú filozofie dávnoveku či súčasnosti.

Preto mi oddnes nezáleží na tom, či budem úspešná, bohatá a vplyvná spisovateľka či umelkyňa. Jediné, čo viem, je to, že budem tým, kým chcem byť. Je to to, čo ma teší, dáva to môjmu životu zmysel a cítim, že pri písaní vždy znovu a znovu nachádzam dôvody, prečo mi je dovolené dýchať. Robí ma to šťastnou. A pokiaľ všetky zákony skutočne platia, ako šťastná osoba budem disponovať všetkým tým, v čo snívam.

Pretože je naozaj najdôležitejšie byť šťastný. Len vtedy sa dejú zázraky!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Liška | Web | 10. října 2013 v 12:29 | Reagovat

Oh, to je krásne - mať zmysel života. A  yep, slovenská ekonomika ide do kytek.

2 Julls ~ woolie.blog.cz | E-mail | Web | 12. října 2013 v 8:17 | Reagovat

S týmto článkom, s každým jedným tvojim slovom súhlasím. :) Šťastie, to je to, čo máme zažívať každý deň a byť radi, že ho nejakým spôsobom dostávame. Či už cez priateľstvo, rodinu, nejaké malé veci, čo nás potešia a tak...je to jedno. Ale ten pocit šťastia nič nenahradí.
Čo sa týka mňa a mojej budúcej profesie, neviem. Odmalička si prajem byť lekárkou a zatiaľ ma to drží. Druhou alternatívou by bola farmaceutička alebo architektka. Bavilo by ma to. :)
Čítala som aj tvoj predošlý článok, hádam nevadí, že ho skomentujem tu. Urobila si úžasnú vec, potešila si človeka, ktorého si nikdy v živote nevidela a chápem, prečo si to spravila. Tak sa majú veci robiť - s láskou. Áno, možno to niekomu znie nejak divne, ale ja si to myslím. :)

3 the lizz. | Web | 12. října 2013 v 19:03 | Reagovat

Já jsem taky chtěla být psycholožka nebo spisovatelka, noo.. přešlo mě to, chci mít nějaké peníze, dům, prostě být finančně zajištěná, takže jsem se dívala na profese, které jsou potřebne a dobře ohodnocené, takže má volba padla na optometrii:)
Jinak s tebou souhlasím, moc hezky napsane:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama