Difficult to digest relations

5. listopadu 2013 v 16:28 | Mavis Alvira DeWoid |  Realityshow
To, že som sa do triedneho kolektívu príliš nezačlenila, je krutá pravda. Po dlhej dobe som opäť stretla viacero pováh pokope, ktoré spolu musia spolupracovať. Každý z nás je iný - niekto sa rád predvádza, iný zase rád komunikuje, ďalší útočí na okolie humornými poznámkami a nájdu sa aj takí, ktorí len tak ticho sedia. Zaraďujem sa do tej poslednej, teda tichšej skupiny. Aby som bola úprimná, nikdy som nemala v láske skupinkovanie ľudí. Samozrejme, ak si spolu nejakí štyria jedinci rozumejú lepšie ako zo zvyškom triedy, je úplne prirodzené, že spolu budú tráviť viac času. Ale keď sa prakticky odrežú od zvyšku triedy a vystupujú voči vám nápadne falošne, niečo asi nie je v poriadku. Neviem, prečo som si myslela, že medziľudské vťahy budú na strednej škole iné. Istým spôsobom som utešovala seba samú, že chyba nie je vo mne, ale v tom, akými ľuďmi som obklopená. Dychtivo som čakala na druhý september, aby som mohla spoznať nových ľudí. Myslela som, že budú omnoho inteligentnejší a mne bližší. Bohužiaľ, nestalo sa tak, preto musím prijať fakt, že na vine nie sú ľudia okolo mňa, ale ja sama.

Je to neskutočne ťažko stráviteľné tvrdenie, už len z princípu. Snažila som sa, ale niekde som sa očividne sekla. Mala som dojem, že pôsobím dostatočne otvorene a priateľsky, no oslovovanie cudzích ľudí mi nikdy veľmi nešlo. Obdivujem osoby, ktoré dokážu z predstavenia urobiť siahodlhý rozhovorom o všetkom. Ja to nedokážem. Som typ človeka, ktorému ticho medzi dvomi ľuďmi nevadí. Pokiaľ ma nenapadajú rozumné argumenty na tému, radšej zostanem ticho. A to pravdepodobne väčšina ľudí berie ako nezáujem o komunikáciu z mojej strany.

Preto som sa stala ďalšou triednou sivou myškou. Fajn, nikdy som nemala kopy kamarátov, s ktorými som po škole chodievala niekde von. Úprimne? Niekedy by som si tie kopy priala... Pred pár dňami sa mi naskytla príležitosť, keď ma spolužiačka oslovila a opýtala si, či poznám pár ľudí z okolia. Zarozprávali sme sa a skončilo sa to jej pozvaním po škole do nejakej krčmy. Išlo ešte pár ďalších ľudí, boli sme celkom veľká skupinka, no i tak som sa cítila nesmierne osamelá! Pri vychádzaní zo školy mi spolužiačka oznámila, že si pôjdeme ešte zafajčiť. Už vtedy vo mne blikal veľký alarm "VYPADNI!", no ja som sa rozhodla zahodiť svoju opatrnosť, bojazlivosť a status "čistej", a tak som ich nasledovala. Po párminútovom postávaní niekde pri nejakej budove sme zamierili k spomínanej krmče. Už pri vstupe som sa cítila mimoriadne nesvoja. Cigaretový dym, všade decká môjho veku s pohármi vodky v ruke. Kombinácia, ktorú z duše nenávidím! Posadili sme sa k pre mňa neznámej skupine ľudí a začali debatovať. Samozrejme, až na mňa. Ja som, ako inak, len ticho sedela a popíjala svoju kofolu, ktorá je okrem iného taktiež zahrnutá do vecí, ktoré neobľubujem, no objednať si minerálku v tejto situácii by bola dýka pre psychopata. Najdlhších dvadsať minút som počúvala nejaké prázdne rozhovory o všetkom a zároveň o ničom, nenápadné podpichovania na moju adresu a nervozitu, pretože som netušila, kam sa pozerať. Napokon som usúdila, že nemá zmysel takto sa trápiť. Do takej spoločnosti sa jednoducho nikdy nezačlením. Zodvihla som sa, rozlúčila sa s ostatnými a rýchlo sa pratala von, na čerstvý vzduch. Prvé, čo som spravila, bol hlboký nádych. Celú cestu k autobusovej zastávke som neustále premýšľala nad tým, kde je chyba. Dosiaľ som ju nenašla...


Na druhý deň sa ma spolužiačka nič nepýtala. Zjavne si všimla, že som zo včerajšieho "posedenia" nebola nadšená tak, ako by si to priala ona, a tak sme to nijako nerozoberali. Uzavrela som celú kauzu tým, že som jednoducho odlišná od zvyšku triedy. Práve včera ma však akoby zázrakom niečo napadlo - to dievča, také tiché, hanblivé, čo keby som skúsila pozvať ju niekde? Súhlasila. V žiadnom prípade sme sa však nechystali do nejakej krčmy. Obehli sme všetky kníhkupectvá a napokon sme skončili v nádhernej kaviarni za mestom. Bol to presný ideál toho, v čom sa ja cítim skutočne príjemne. Spoznali sme sa bližšie a musím priznať, že to bolo fajn. Na moja veľké sklamanie si však ani s touto spolužiačkou nerozumiem tak, ako som si myslela. Je príliš rezervovaná, príliš ostýchavá a príliš sa oddeľuje od zvyšku. V triede pozná len mňa a spolieha sa na mňa vo všetkom. Niekedy ma to unavuje, no akurát včera som si uvedomila, že ona za to naozaj nemôže. Na záver som si uvedomila, že som pravdepodobne veľmi špecifický typ človeka. Alebo som len príliš naročná.

Toľko čo sa týka mojich vzťahov v súčasnom období. Nemám sa čím chváliť, no musím poznamenať, že to bývalo aj horšie. Chcelo by to viac otvorenosti, viac uvoľnenia a viac pozitívnej energie, no aktuálne ma všetky tie dobré veci obchádzajú. Ale o tomto vy už dávno viete, napokon, kedy mi dobré veci išli v ústrety? Nie, nechcem byť depresívna a pesimistická, už mám dosť tých tmavých dní. Jednoducho som len chcela poukázať na to, ako veľmi mi písanie pomáha a ako veľmi mi pomáha to, že existuje niečo ako internet a anonymita. Ale to je téma na úplne iný článok...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 i r i s | Web | 5. listopadu 2013 v 16:43 | Reagovat

Ani nevíš, jak ti v tomhle rozumím. Jsem velká individualistka, zajímám se o téměř úplně jiné věci než zbytek třídy, poslouchám jinou hudbu, líbí se mi jiné oblečení a tak dál. Někdy mám taky pocit, že se nezařazuju, zvlášť když máme ve třídě takové pipiny v jedné velké "bff" skupince :-D
Občas mívám chvíle, kdy doslova nenávidím své vrstevníky, ale nakonec jsem našla pár lidí, se kterými se můžu bavit - žádné velké přátelství to ale ani tak není. :-)

2 wild. | Web | 5. listopadu 2013 v 18:36 | Reagovat

podobné vzťahy mám aj ja, keďže tie "cool" veci sa mne moc cool nezdajú. jediné čoho sa bojím že to tak zostane na príliž dlhý čas.skončím s päťdesiatimi mačkami. chcelo by to viac otvorenosti, viac veriť druhým. a s tým dievčaťom si si aspoň rozumela, každý sme niaky. musíš ju brať s jej chybami a postrčiť ju do toho aby sa bavila aj s iným. :)

3 Left Grasshopper. | Web | 5. listopadu 2013 v 20:29 | Reagovat

Tento článok! :3 Netusila som že sme až take rovnake. Inak ak môžem otazku, ty si teraz vážne prváčka na strednej alebo sa mi to z tohto článku len zdalo? :D kiež by som tu nebola cez mobil a mohla napísat normálny komentár! :D no aspon stručne...som to isté, až na to že musím všetko vyskusat a tak ked ma niekto niekam vola vo vhodnom čase, väčšinou idem...ci je to bar, kaviaren ci dokonca tie nočne pajzle s nazvom diskoteky. Raz a dosť, len chcem vediet co je to... No ale potom druha vec, som sice iná, z okraja kolektivu no neviem akou nahodou som sa naucila vyjsť s každym, vediet sa bavit aj s tymi ktorych možno nemusim, ...tak nejak som sa dostala do tej elitnejšej časti ktora skor zabava zvyšok triedy... a hlavne viesť konverzaciu, aby nahodou nedošlo na niečo, o čom sa nechcem baviť :D je to len o treningu...raz sa to naučíš ;) hlavme nestracaj nadej a ospravedlň všetky moje gramaticke chyby, hovorim...som tu cez mobil :P
+na otazky na blogu ti odpoviem nabuduce...to by bolo na dlho :D

4 sarush ef | Web | 6. listopadu 2013 v 16:00 | Reagovat

To znám, se třídou jsem na tom stejně, ale o tom to právě je, nějak se respektovat, i když je každý jiný. Někdy je to úplně na nic, člověku to dělá hrozný nepříjemnosti a je mu z toho skoro do breku, ale na druhou stranu, povahu bych neměnila, aspoň v tomhle ne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama