Prosinec 2013

Klamem, hryziem malé deti a nadávam starším

31. prosince 2013 v 13:14 | Mavis Alvira DeWoid |  Realityshow
Mala som jednu ilúziu, pár dní dozadu. Bola o tom, ako som konečne našla dobrý námet na moju knihu, ktorú raz (hádam) napíšem. Celé to napokon zrušila jedna novinárka, ktorá mi vyvrátila aj to, čím som svoje hladné ja ešte nestihla nakŕmiť. A tak som opäť na začiatku. Bohužiaľ, nie len s knihou, ale aj so svojím životom. S koncom terajšieho roku sa očividne končí aj moja odolnosť voči emóciam. Kedysi som preplakala omnoho viac večerov ako teraz. Slzy jednoducho nahradili lačné klamstvá, ktorých produkcia bola ďaleko jednoduchšia ako otvorene si priznať, čo sa vo mne odohráva a aké pocity naozaj prechovávam za tým hviezdnym úsmevom. Klamala som sebe, klamala som najbližším, klamala som vlastne všetkým a s týmto bremenom ďalej žiť nedokážem. Akurát premýšľam nad tým, kedy sa zo mňa stal taký čestný človek. A či je skutočný alebo pominuteľný, ako môj životný optimizmus.

Dnes som sa pred zrakom vlastnej mamy zložila. Neudržala som sa, pri pohľade do jej očí... Napadli ma výčitky, ktoré ma zabíjali. Ona vlastne po celý ten čas chce len moje dobro a ja sa cítim previnilo, že si za jej chrbtom tak nehorázne škodím a po celé tie dni hrám teatrálne divadlá. Už na to nemám silu. Už naozaj nie. Je otázkou času, kedy ma to premohne úplne. A verte mi, nechcem to zažiť.

Začínam premýšľať nad psychológickou pomocou, ale na druhej strane som si uvedomila, že chyby, ktoré som napáchala, sú len a len moja vina, čiže nikto iný ich napraviť nemôže. Aj tak som stále hľadala vinníkov, ktorí sú zodpovední za to, čo sa mi deje. Až teraz som prišla na to, že vinníkom je len jeden - ja. To ja som si spôsobila to, čo som si spôsobila a príde mi omnoho pohodlnejšie čakať na nejakého vykúpiteľa ako sa sama hrabať z tej špiny. Pri pomyslení na to, koľko ľudí na svete trpí ešte viac než ja, mi je naozaj do úbohého smiechu. Asi by som si mala prežiť skutočné peklo, aby som bola plne oprávnená zrovnávať svoj život s katastrofou.

Každopádne neviem, ako ďaleko ešte budem schopná ísť. Tie pády ma skutočne iritujú, odčerpávajú zo mňa všetko to veselé a šťastné. Preto klamem, hryziem malé deti a nadávam starším. Lebo som človek, ktorý sám seba označí za špinavého devianta. Asi mi to bolo treba.


Koho si oklamala?

30. prosince 2013 v 12:34 | Mavis Alvira DeWoid |  Básne-nebásne
Vzniklo to v deň, kedy som odhalila pravú tvár svojej blízkej osoby. Mala som ju na dlani celé tri roky, no ja som si radšej zakryla oči nepriehľadným závejom naivity. Nechcela som čeliť poznaniu, že môj blízky priateľ mi vlastne až tak blízky nie je, a že to, čo som si o ňom (v respektíve o nej) myslela (v respektíve snažila sa myslieť), je nehorázne ďaleko od skutočnosti (v respektíve od pravdy). Človek by čakal, že ma takáto udalosť pošle ku dnu, ale moje vnútorné ja to čakalo, preto som sa s tým vyrovanala omnoho rýchlejšie a jednoduchšie ako v ktoromkoľvek inom prípade. A viete čo? Spadol mi zo srdca kameň.

Pretože ja som nebola tá oklamaná. Ale ona áno.


priehľadná náhoda
ktorá vedela, čo od nej žiadam

na dosah ruky
a ty si mizla
nepýtam sa prečo,
pretože to viem

chcem len, aby si sa mi konečne
pozrela do očí
a povedala
skutočnú pravdu
o tom,
aký človek
to
vlastne si

dokážeš zaprieť
aj vlastné srdce
hlasno tlčúce

koho
si oklamala?

mňa nie

Prelomové obdobie s názvom dvetisíc trinásť

26. prosince 2013 v 13:26 | Mavis Alvira DeWoid |  Úsudky
Za pár dní ukončíme ďalší rok. Tentokrát už dvetisíc trinásty. Aby som bola úprimná, mám mierne zmiešané pocity, pretože počas tohto neskutočne dlhého obdobia sa stihlo stať toľko vecí, záležitostí a situácii, ktoré mi zmenili život, minimálne čiastku, pár dní z neho. Až teraz začínam prichádzať na to, koľko dní som vlastne len tak zahodila, no som s tým plne vysporiadaná a zmierená, pretože verím v to, že to tak malo byť. Každý z nás má také tie tmavšie obdobia a na okraj môžem poznamenať, že práve tie počítam medzi "zbytočne zahodené dni". Kedysi zo mňa býval väčší optimista, teraz je zo mňa akurát tak vynikajúca herečka... Keď savšak zahľadím spätne do minulosti, neubránim sa úsmevu. Okrem toho, že sa stalo veľa nežiadúcich vecí, zastihli ma aj veľmi príjemné maličkosti, ktoré môj život spravili veľkolepým a dokonca aj krajším. Preto som sa rozhodla, že už len kvôli sebe spíšem zoznam, na ktorom vyzdvihnem všetky dôležité, no i tie menej dôležité stránky z mojej knihy života, ktoré sa stihli zapísať počas tohto roku.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Dospela som.
Áno, viem, že to oznamuje takmer v každom druhom článku, no je to tak. Skutočne som dospela a cítim sa inak. Jedna časť zo mňa sa raduje, pretože cíti blížiacu sa nezávislosť, no tá druhá časť smúti. Hlboko smúti, pretože reálne cíti aj blížiacu sa zodpovednosť, ktorej sa i naďalej tak veľmi desím. Baví ma nemať nič dôležité na práci, baví ma robiť to, čo chcem a nie to, čo musím, baví ma byť mladou, zasnívanou a hľadajúcou. Na druhej strane ma však teší predstava, že budem slobodná bytosť s budúcnosťou dokorán. Každopádne, už nie som dieťa. A spozorovala som to až počas tohto roku a práve toto považujem za najvýznamnejšiu udalosť v celom roku.

Mám záľuby.
Vždy ma bavilo veľa vecí, ale nikdy som sa nijakej z nich nevenovala úplne, celým srdcom. Teraz sa mi to podarilo - mám záľuby a robím to, čo milujem. Fotím, píšem, tvorím, je zo mňa presne taký človek, akého som chcela mať. Aspoň čo sa kariérnej stránky týka. Prídem domov zo školy a moje kroky nevedú k počítaču, kde strávim páť hodín denne. Nie, to je minulosť. Moje kroky vedú k ďalšiemu vzdelávaniu sa, no nie k tomu typickému školskému, skôr k tomu duchovnému, ktoré potrebujem ako smädný vodu. A to ma robí šťastnou.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Mám priateľov.
Na sklonku tohto roku sa mi podarilo aj nemožné - našla som si kamarátov. Moje niekoľkokrát zlomené srdce to veľmi potešilo, pretože sa nakoniec ukázalo, že chyba, ktorá bola zakorenená hlboko vo mne, sa dá stále opraviť a ešte stále mám šancu začať odznova. A tak som tak spravila. Neľutujem to, práve naopak - niečoho som sa vzdala, no prinieslo mi to mnohokrát viac vecí, po ktorých som túžila, že to nepatrné množstvo, ktoré som darovala, ma na svedomí naozaj neťaží. Pretože už sa necítim taká sama a práve touto skúsenosťou som sa naučila, že aj osobnosť a povaha človeka sa DÁ zmeniť, pokiaľ to on sám chce.

Strata pätnástich kilogramov.
Nepodarilo sa mi to síce len počas tohto roku, nakoľko som začala už v tom minulom, no výsledný efekt je mínus pätnásť kilogramov. Aj toto zmenilo môj život, pretože zo sivej myšky sa stala odhodlanejšia a sebavedomejšia dievčina, ktorá vedela, že ak za niečim tvrdo, nekompromisne pôjde, dosiahne to. Robila som to pre seba, nie pre druhých a výsledok ma o to viac tešil, pretože som samej sebe dokázala, že vlastná sebanenávisť nie je zakorenená až tak hlboko, aby sa nedala odstrániť úplne. Dokonca som počas tohto obdobia zažívala chvíle, kedy som na seba bola úprimne hrdá.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Radosť blízkych.
Som nesmierne rada, že môžem pripísať aj to, ako som potešila svojich blízkych. Či už na Vianoce alebo vo všedné dni, predsa len som ich potešila a to robí radosť aj mne. Netúžim po neustálej chvále, no človeku padne dobre, keď sa naňho niekto usmeje a vidíte mu na očiach, že je úprimne vďačný za to, čo ste mu darovali. Ten pocit je na nezaplatenie a v roku dvetisíc trinásť som ho zažívala takmer neprestajne!

Príchody, nijaké odchody
Osemnásteho novembra sa do našej rodiny narodil ďalší člen. Je to chlapec, môj bratranec. Za posledné tri roky k nám nikto nový nepribudol, a tak jeho prítomnosť je pre nás vzácna. Pri pohľade do jeho bezbranných očí a na jeho telíčko cítite naozajstnú radosť a zabúdate na akékoľvek problémy. Napokon ešte poznamenám, že sa zároveň nekonali nijaké "odchody", za čo som naozaj vďačná. Keby som bola naivné dieťa, pripísala by som, že pevne verím v to, že to budem môcť pripísať aj do najbližších piatich rokov, no nakoľko žijem v realite, pripíšem len to, akú nesmierne veľkú vďaku za tento fakt pociťujem a taktiež pripojím aj svoju hlbokú túžbu, aby to takto zostalo čo najdlhšie.

Prvýkrát zamilovaná
Ach áno, musím spomenúť aj toto. Bolo to totiž po prvýkrát, kedy bola moja láska opätovaná. A síce to bolo len na týždeň niekde v Chorvátsku, aj to sa počíta. Naučilo ma to, že keď človek miluje najprv seba, milujú ho aj ostatní. Práve z tejto skúsenosti som sa poučila a som vďačná za taký krásny letný týždeň.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Stredná škola.
Od septembra tohto roku je zo mňa prváčka na strednej škole. Pamätáte sa na články z obdobia, kedy som sa pripravovala na monitor a prijímacie skúšky? Boli naozaj depresívne, stresujúce a komické zároveň, sama sa na nich teraz smejem. Napokon všetci vieme, ako to dopadlo - na moju vysnívanú školu ma neprijali a ja som na celý týždeň (mesiac) spadla do tak veľkej depresie, že mi trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa z nej vyhrabala. Podarilo sa mi však prijatia na moju druhú "vysnívanú" školu, do ktorej som v septembri nastúpila. A či by som sa vrátila na tú školu, na ktorú ma neprijali? Ani náhodou! Keď som sa neocitla na zozname prijatých ľudí, môj svet sa takmer zrútil a neustále som sa pýtala, prečo sa to stalo. Teraz už viem, prečo sa to stalo a som vďačná, že sa to stalo. Pretože keby sa to nestalo, nevstúpili by do môjho života tí skvelí ľudia, ktorí doňho vstúpili na základe toho, čo sa stalo. Uf!

Mohla by som pokračovať snáď do nekonečná, do úplne vyčerpania a do úplného vymlátenia batérie, no niektoré veci sú lepšie výstižnejšie. V konečnom dôsledku - o svojom roku som prezradila pomerne veľa, minimálne tie najdôležitejšie body, na ktoré som si momentálne spomenula. Určite chápete, že je toho mnoho. Dvanásť mesiacov, päťdesiatdva týždňov, vyše tristo dní... Aby človek vypísal všetky naozaj dôležité body, ktoré sa za toto obdobie udiali, potrebuje veľmi veľa času a predovšetkým veľmi veľa spomienok. Ja mám oboje. Tým pádom môžem napísať, že som prežila jeden nádherný rok zo všetkým, čo k životu patrí - od strát cez lásku, priateľstvo, bolesť, až po nádhernú súčasnosť. Vďaka!

Čo vy a váš rok 2013?
Prežili ste ho podľa vašich predstáv?
Aké zlomové udalosti ste počas týchto dvanástich mesiacov zažili?

Aj Mavis vám zaželá šťastné a veselé

23. prosince 2013 v 13:58 | Mavis Alvira DeWoid
Drahí priatelia a tvorivé dušičky,

z celého srdca vám želám krásne, zasnežené (snáď), bohaté, šťastné, veselé, rodinné a nezabudnuteľné Vianoce. Nezabúdajme, že Vianoce sú predovšetkým o blízkosti milovaných osôb, nie o počte darov. Pretože ten, kto nemá Vianoce v srdci, nemôže pod stromčekom nájsť nič.

Ozvem sa vám po sviatkoch a dúfam, že si ich užijete so všetkým, čo k tomu patrí. Takže, milé slečny - žiadne diéty! Usmívající se

Pozdravuje, bozkáva a želá
Mavis Alvira DeWoid

Neberte si to, prosím, osobne. Usmívající se

Misia Vianoce - splnená na 98%

21. prosince 2013 v 14:26 | Mavis Alvira DeWoid |  Realityshow
Včera ráno som vstala skoro, okolo siedmej. Čakal ma voľný deň - bez akéhoľkovek študovania. Zobudilo ma zvonenie bratovho mobilu. Mala som v pláne prevrátiť sa na druhý bok alebo si zasvietiť nočnú lampu a čítať knihu, ale bola som prekvapivo čulá. Tak som vstala z postele. Bola som rada, že brat ide preč, pretože som potrebovala vykonať svoju hádam najväčšiu misiu za posledné mesiace - skompletizovať, dokončiť a dobaliť vianočné darčeky, kým nie sú naši doma.

Začala som už okolo pol deviatej. Nemala som jasnú predstavu, skôr niečo ako vízie a tie som krok za krokom plnila. Dve hodiny som sa hrala s vystrihovaním obrázkov z rôznych časopisov a novín, až dokým som neprišla na niečo ešte lepšie, ešte krajšie, ešte efektívnejšie a ešte jednoduchšie. Takže som ďalšiu hodinu a pol hľadala v časopisoch a novinách rôzne slová z nadpisov, ktoré vystihujú mojich blízkych. Napokon to skončilo nejako takto:


Vo vnútri tých obálok sú fotografie členov rodiny, ktoré som dala vyvolať. Dlho som premýšľala o tom, aký vianočný darček vymyslím tento rok a práve vyvolanie fotiek mi prišiel ako ten najjednoduchší a najefektívnejší darček (áno, zakladám si na efektivite). Vyvolávala som ich viackrát, nakoľko som celkom nepremyslene vybrala aj také fotky, ktoré sa ako vianočný darček skutočne nehodili. Hold, moja smola.


Večer som to takmer celé dokončila, zostáva napísať ešte nejaké dojímavé slová, nakoľko som vraj obdarená darom reči. Tým je v mojom prípade kauza "vianočné šialenstvo okolo darčekov" definitívne ukončená a ja si môžem začať naplno vychutnávať predvianočné obdobie, ktoré je hádam ešte krajšie, ako to vianočné. Kiežby sa tieto dni nikdy neskončili!

Ako ste na tom vy s vianočnými darčekmi? Dúfam, že minimálne tak dobre, ako ja.

Drahý Ježiško... (naozaj tá hrúbka v nadpise svietila celé dva dni?!)

18. prosince 2013 v 18:37 | Mavis Alvira DeWoid |  Iracionalizmus
Viem, že tento rok som nebola tak celkom podľa Tvojich predstáv a ver mi, že som nesplnila ani tie svoje. Zároveň sa Ti však musím pochváliť, ako veľmi som dospela a tiež Ti oznámiť, že tento rok si nijakú hračku z najnovšej kolekcie neprajem. Už som vyrástla. Tisnú sa ti slzy do očí tak ako mne? Pretože ja to takmer nemôžem zniesť. Naozaj si už nikdy pod stromčekom od Teba nenájdem nijakú vymakanú bábiku? Škoda, asi mi neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť a dať šancu nejakej inej malej slečne, ktorá ju využije viac ako ja sama. Preto som sa rozhodla, že tohto roku Ťa požiadam len o pár vecí. O pár vecí, ktoré sú síce malé, no sú mocné, aspoň v mojich očiach. Želám si ich zo všetkého najviac, takmer každý jeden rok pred Vianocami a vždy na ne zabudneš, alebo ich popletieš, ako minulý rok, pamätáš? Povedala som tučné bankové konto a štíhlu postavu, nie naopak!

Začnem tým, že chcem byť šťastná. Naozaj šťastná. Aby som nemusela seba samú presviedčať o tom, že sa môj život rúti tým správnym smerom. Ten správny smer chcem totižto vidieť a byť si ním istá. Daruj mi nejaký magický predmet, ktorý by vrátil moje myšlienky na správne cestičky a tým pádom mi zaručil šťastný koniec všetkého.

Želám si priateľov. Tých si mi vlastne aj dal, alebo si sa dohodol s bratrancom Mikulášom? Nechcem, aby to vyznelo nevďačne, no dovolím si prosiť Ťa o priateľov neustále. Pochop, že som bez nich bola príliš dlhú dobu a nemôžem sa zbaviť pocitu, že ich raz stratím. Ľudia odchádzajú a prichádzajú, ja viem, ale prosím, nechaj ich pri mne čo najdlhšie. Pretože veľmi úzko súvisia s prvým bodom.

Rodina. Moja rodina - chcem to najlepšie aj pre nich. Splň im všetky túžby a želania, nech sú akékoľvek. Vedz, že keby som mala len tri priania, ktoré mi môžeš splniť, to jedno jediné by som darovala práve im. Teraz mi už veríš, ako veľmi mi na nich záleží?

Nechcem byť nevrlá, ale mohol by si do svojho vreca pribaliť aj ľudskosť a pokoj. Nemusíš ich adresovať nikomu, stačí, keď ich roztrúsiš cestou. Zídu sa totiž všade.

Ty sám dobre vieš, že je toho ešte mnoho, ale moja skromnosť mi nedovolí prezradiť Ti všetko, po čom naozaj túžim. Možno je to tak naozaj lepšie, pretože byť šťastný, mať rodinu a priateľov je v mojich očiach najviac. A samozrejme, aj byť zdravý. Všetko ostatné sú len konáriky, dôležitý je však pevný kmeň. Bez nich by predsa strom nebol stromom. Áno, v tomto sa hádam nikdy nezmením - vždy budem svoje myšlienky zaobaľovať do metafor. Každopádne, nezabudni na mňa a moje želania. Pozdrav Rudolfa a prines so sebou aj nejaký sneh!

P.S. - Niekedy sa zastav Usmívající se

Tvoja najdrahšia
Mavis


Pretože niekedy je ticho neznesiteľné

12. prosince 2013 v 17:21 | Mavis Alvira DeWoid
V poslednej dobe som si obľúbila počúvanie piesní, akýchkoľvek. Neznesiem to prázdne ticho, ktoré mi pripomína všetko, čo som stratila. Akoby mi v tých chvíľach znovu a znovu dochádzalo, že je všetko nenávratne preč a ja sa stále nemôžem zbaviť obviňovania samej seba pre to, aká naivná som to vlastne celé tie roky bola. Už pár dní prežívam s titulom "bez-najlepšio-kamarátková" osoba. Keď som si uvedomila všetky tie súvislosti, bola som šťastná, spadol mi zo srdca kameň, možno kvôli tomu, že som to celé brala ako zbytočné trápenie a príťaž. Teraz je koniec. Stratila som jedného človeka, no zároveň som mnohých získala. To je jednoducho kolobeh života, viem. No trochu mi bude trvať, kým sa s tým úplne vysporiadam. Strata kamaráta je vždy špecifická záležitosť.

Pomáhajú mi knihy, samozrejme, a ako som spomenula už vyššie, aj počúvanie piesní. Vypĺňajú aj to posledné trápenie v mojej mysli a ja môžem opäť zabúdať. Je nádherné cítiť sa aspoň na pár minút slobodne.

Rozhodla som sa, že sa s tými piesňami s vami podelím a aby ste ma nemohli obviniť z toho, že som lakomá a úzkoprsá, podelím sa s vami nie s jednou, ale rovno so sadou piesní, ktoré patria do zoznamu každodenne počúvaných. Tá tvrdá hudba mi pomáha, uvoľňuje mi bunky. Mám to v žilách, jednoducho povedané...

ESCAPE THE FATE - Ungrateful
Odjakživa som mala v obľube piesne, ktoré človeka na niečo odkazovali a mali hlbší zmysel. Viete, je naozaj krásne vedieť, že autor piesne sa má úžasne, že padne obloha, že sme v túto noc slobodní a že yeah. No nič za tým nie je. Avšak, táto pieseň je svojim spôsobom veľmi silná, rovnako ako jej videoklip. Pokiaľ ste ešte nemali tú možnosť vypočuť si ju a zhliadnúť videopklip, učiňte tak práve teraz. Vypovedá totiž pravdivý príbeh...



Tak fajn, končím s anglickými nadpismi, aj tak to neznie o nič lepšie

9. prosince 2013 v 19:59 | Mavis Alvira DeWoid
Prečítala som si množstvo kritiky a viete čo? Pomohlo mi to. Pretože aj pád na držku je predsa pohyb vpred, a ten je dôležitý za akýchkoľvek podmienok. Dalo by sa povedať, že začína istá nová etapa v mojom živote, už po hádam stýkrát, no keď to nebudem skúšať, nikdy nebudem poznať výsledok svojho konania. A tých pár nepatrných chýb za to stojí. Preto som sa zamyslela sama nad sebou a nad všetkým, čo mi rezonovalo v hlave a nakoniec som si povedala: "Je naozaj taká dôležitá zmena?" Áno, je. Zvlášť keď ju potrebujete a po jej vykonaní máte na srdci nápadne ľahšie. To je úžasný pocit, ručím zaň! Oddnes sa tu neobjaví nijaký anglický nápis, neprisahám, no budem sa o to snažiť. Je totiž pravda, že "preangličovanie" blogu je niekedy viac na škodu ako na úžitok. Nevyvolalo to nijaký efekt, v podstate som sa nič nové ani nenaučila, nakoľko mi pri tom všetkom asistoval obľúbený Google prekladač a povedzme si na rovinu - tie nadpisy aj tak za nič nestály.

Takže končím s márnou snahou o extra-anglický blog.

Jupí-ja-je.

About Alice in the Wonderland, guys

7. prosince 2013 v 11:28 | Mavis Alvira DeWoid |  Realityshow
24. november... Je to možné, aby som sa odmlčala na takú dlhú dobu? Sama tomu nemôžem uveriť. Navrhujem rýchlu rekapituláciu všetkého, čo sa (ne)stihlo stať za tých "pár" dní. Začnem veľmi pozitívnou správou - môj blog sa dvadsiateho deviateho novembra ocitol na hlavnej stránke blogu. Nemusím písať, ako veľmi ma to potešilo a aké úžasné dni mi tento fakt spôsobil. Veľká vďaka! Pri blogu aj ostanem, nakoľko od včera, teda od šiesteho decembra, som členou Autorského klubu. Opäť veľká vďaka so zmesou úprimnej radosti. Schválne, či viete - čo sa okrem môjho vstupu do AK včera stalo? Správne, M-I-K-U-L-Á-Š! Neverila som, že je možné, aby sa na tento deň tešil človek môjho veku tak veľmi, ako som sa včera tešila ja. Milujem všetky tieto predvianočné, vianočné a povianočné udalosti! Okrem toho všetkého spomeniem aj veľmi vzácnu návštevu, ktorá k nám zavíta v priemere raz za rok. Skvele som si podebatovala s človekom nemeckej príslušnosti, ktorému angličtina išla úplne božsky! To ma privádza k poznámke, že sa neviem dočkať Kanady!

Ako som písala v "nedávnom" článku, začínam si celkom fajn rozumieť so spolužiakmi. Táto jediná vec sa nezmenila. Výborne si rozumiem s chalanmi, pretože ich mám jednoducho radšej ako všetky tie dievčatá v našej triede. Sú príliš dievčenské, príliš citlivé, príliš ujačané, príliš... jednoducho ňsdoberbšbiergber... V tomto odseku ešte spomeniem zmenu designu - konečne aj tento blog chytil vianočný štýl, za čo nesmierne ďakujem Morticii!


Na začiatku decembra som si predsavzala, že celý december vezmem ako nejakú výzvu a každý deň spravím niečo kreatívne. Poznáte ma skvele, preto vám nemusím prízvukovať, ako to mám všetko zatiaľ v päte a vôbec netuším, kedy sa konečne rozhýbem. Pravdepodobne pri sledovaní ohňostrojov. Že nemám strašiť? Priatelia, príde to skôr ako sa všetci stihneme pripraviť! Už len november prešiel ako podpálený rýchlik. Aspoň som sa dočkala snehu, len tak mimochodom. Konečne nastala taká tá pravá vianočná atmosféra a ja sa cítim najskvelejšie! Kašlem na všetko, sústredím sa len na pokoj - okolo mňa a v sebe. Škoda, že sa naň neviem sústrediť aj po zbytok roku.

Na teraz sa s vami lúčim. Myslela som, že mám v hlave veľa viet, ktoré by sa žiadali napísať, no ako tak píšem, zisťujem, že ich zase až tak veľa nie je a blábolať do prázdna v úmysle skutočne nemám. Preto teda dovidenia!

(A áno, nadpis - vybrala som ho kvôli tomu, že sa ako Alice v Krajine zázrakov cítim úplne naozaj seriózne skutočne.)