Klamem, hryziem malé deti a nadávam starším

31. prosince 2013 v 13:14 | Mavis Alvira DeWoid |  Realityshow
Mala som jednu ilúziu, pár dní dozadu. Bola o tom, ako som konečne našla dobrý námet na moju knihu, ktorú raz (hádam) napíšem. Celé to napokon zrušila jedna novinárka, ktorá mi vyvrátila aj to, čím som svoje hladné ja ešte nestihla nakŕmiť. A tak som opäť na začiatku. Bohužiaľ, nie len s knihou, ale aj so svojím životom. S koncom terajšieho roku sa očividne končí aj moja odolnosť voči emóciam. Kedysi som preplakala omnoho viac večerov ako teraz. Slzy jednoducho nahradili lačné klamstvá, ktorých produkcia bola ďaleko jednoduchšia ako otvorene si priznať, čo sa vo mne odohráva a aké pocity naozaj prechovávam za tým hviezdnym úsmevom. Klamala som sebe, klamala som najbližším, klamala som vlastne všetkým a s týmto bremenom ďalej žiť nedokážem. Akurát premýšľam nad tým, kedy sa zo mňa stal taký čestný človek. A či je skutočný alebo pominuteľný, ako môj životný optimizmus.

Dnes som sa pred zrakom vlastnej mamy zložila. Neudržala som sa, pri pohľade do jej očí... Napadli ma výčitky, ktoré ma zabíjali. Ona vlastne po celý ten čas chce len moje dobro a ja sa cítim previnilo, že si za jej chrbtom tak nehorázne škodím a po celé tie dni hrám teatrálne divadlá. Už na to nemám silu. Už naozaj nie. Je otázkou času, kedy ma to premohne úplne. A verte mi, nechcem to zažiť.

Začínam premýšľať nad psychológickou pomocou, ale na druhej strane som si uvedomila, že chyby, ktoré som napáchala, sú len a len moja vina, čiže nikto iný ich napraviť nemôže. Aj tak som stále hľadala vinníkov, ktorí sú zodpovední za to, čo sa mi deje. Až teraz som prišla na to, že vinníkom je len jeden - ja. To ja som si spôsobila to, čo som si spôsobila a príde mi omnoho pohodlnejšie čakať na nejakého vykúpiteľa ako sa sama hrabať z tej špiny. Pri pomyslení na to, koľko ľudí na svete trpí ešte viac než ja, mi je naozaj do úbohého smiechu. Asi by som si mala prežiť skutočné peklo, aby som bola plne oprávnená zrovnávať svoj život s katastrofou.

Každopádne neviem, ako ďaleko ešte budem schopná ísť. Tie pády ma skutočne iritujú, odčerpávajú zo mňa všetko to veselé a šťastné. Preto klamem, hryziem malé deti a nadávam starším. Lebo som človek, ktorý sám seba označí za špinavého devianta. Asi mi to bolo treba.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama