Prelomové obdobie s názvom dvetisíc trinásť

26. prosince 2013 v 13:26 | Mavis Alvira DeWoid |  Úsudky
Za pár dní ukončíme ďalší rok. Tentokrát už dvetisíc trinásty. Aby som bola úprimná, mám mierne zmiešané pocity, pretože počas tohto neskutočne dlhého obdobia sa stihlo stať toľko vecí, záležitostí a situácii, ktoré mi zmenili život, minimálne čiastku, pár dní z neho. Až teraz začínam prichádzať na to, koľko dní som vlastne len tak zahodila, no som s tým plne vysporiadaná a zmierená, pretože verím v to, že to tak malo byť. Každý z nás má také tie tmavšie obdobia a na okraj môžem poznamenať, že práve tie počítam medzi "zbytočne zahodené dni". Kedysi zo mňa býval väčší optimista, teraz je zo mňa akurát tak vynikajúca herečka... Keď savšak zahľadím spätne do minulosti, neubránim sa úsmevu. Okrem toho, že sa stalo veľa nežiadúcich vecí, zastihli ma aj veľmi príjemné maličkosti, ktoré môj život spravili veľkolepým a dokonca aj krajším. Preto som sa rozhodla, že už len kvôli sebe spíšem zoznam, na ktorom vyzdvihnem všetky dôležité, no i tie menej dôležité stránky z mojej knihy života, ktoré sa stihli zapísať počas tohto roku.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Dospela som.
Áno, viem, že to oznamuje takmer v každom druhom článku, no je to tak. Skutočne som dospela a cítim sa inak. Jedna časť zo mňa sa raduje, pretože cíti blížiacu sa nezávislosť, no tá druhá časť smúti. Hlboko smúti, pretože reálne cíti aj blížiacu sa zodpovednosť, ktorej sa i naďalej tak veľmi desím. Baví ma nemať nič dôležité na práci, baví ma robiť to, čo chcem a nie to, čo musím, baví ma byť mladou, zasnívanou a hľadajúcou. Na druhej strane ma však teší predstava, že budem slobodná bytosť s budúcnosťou dokorán. Každopádne, už nie som dieťa. A spozorovala som to až počas tohto roku a práve toto považujem za najvýznamnejšiu udalosť v celom roku.

Mám záľuby.
Vždy ma bavilo veľa vecí, ale nikdy som sa nijakej z nich nevenovala úplne, celým srdcom. Teraz sa mi to podarilo - mám záľuby a robím to, čo milujem. Fotím, píšem, tvorím, je zo mňa presne taký človek, akého som chcela mať. Aspoň čo sa kariérnej stránky týka. Prídem domov zo školy a moje kroky nevedú k počítaču, kde strávim páť hodín denne. Nie, to je minulosť. Moje kroky vedú k ďalšiemu vzdelávaniu sa, no nie k tomu typickému školskému, skôr k tomu duchovnému, ktoré potrebujem ako smädný vodu. A to ma robí šťastnou.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Mám priateľov.
Na sklonku tohto roku sa mi podarilo aj nemožné - našla som si kamarátov. Moje niekoľkokrát zlomené srdce to veľmi potešilo, pretože sa nakoniec ukázalo, že chyba, ktorá bola zakorenená hlboko vo mne, sa dá stále opraviť a ešte stále mám šancu začať odznova. A tak som tak spravila. Neľutujem to, práve naopak - niečoho som sa vzdala, no prinieslo mi to mnohokrát viac vecí, po ktorých som túžila, že to nepatrné množstvo, ktoré som darovala, ma na svedomí naozaj neťaží. Pretože už sa necítim taká sama a práve touto skúsenosťou som sa naučila, že aj osobnosť a povaha človeka sa DÁ zmeniť, pokiaľ to on sám chce.

Strata pätnástich kilogramov.
Nepodarilo sa mi to síce len počas tohto roku, nakoľko som začala už v tom minulom, no výsledný efekt je mínus pätnásť kilogramov. Aj toto zmenilo môj život, pretože zo sivej myšky sa stala odhodlanejšia a sebavedomejšia dievčina, ktorá vedela, že ak za niečim tvrdo, nekompromisne pôjde, dosiahne to. Robila som to pre seba, nie pre druhých a výsledok ma o to viac tešil, pretože som samej sebe dokázala, že vlastná sebanenávisť nie je zakorenená až tak hlboko, aby sa nedala odstrániť úplne. Dokonca som počas tohto obdobia zažívala chvíle, kedy som na seba bola úprimne hrdá.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Radosť blízkych.
Som nesmierne rada, že môžem pripísať aj to, ako som potešila svojich blízkych. Či už na Vianoce alebo vo všedné dni, predsa len som ich potešila a to robí radosť aj mne. Netúžim po neustálej chvále, no človeku padne dobre, keď sa naňho niekto usmeje a vidíte mu na očiach, že je úprimne vďačný za to, čo ste mu darovali. Ten pocit je na nezaplatenie a v roku dvetisíc trinásť som ho zažívala takmer neprestajne!

Príchody, nijaké odchody
Osemnásteho novembra sa do našej rodiny narodil ďalší člen. Je to chlapec, môj bratranec. Za posledné tri roky k nám nikto nový nepribudol, a tak jeho prítomnosť je pre nás vzácna. Pri pohľade do jeho bezbranných očí a na jeho telíčko cítite naozajstnú radosť a zabúdate na akékoľvek problémy. Napokon ešte poznamenám, že sa zároveň nekonali nijaké "odchody", za čo som naozaj vďačná. Keby som bola naivné dieťa, pripísala by som, že pevne verím v to, že to budem môcť pripísať aj do najbližších piatich rokov, no nakoľko žijem v realite, pripíšem len to, akú nesmierne veľkú vďaku za tento fakt pociťujem a taktiež pripojím aj svoju hlbokú túžbu, aby to takto zostalo čo najdlhšie.

Prvýkrát zamilovaná
Ach áno, musím spomenúť aj toto. Bolo to totiž po prvýkrát, kedy bola moja láska opätovaná. A síce to bolo len na týždeň niekde v Chorvátsku, aj to sa počíta. Naučilo ma to, že keď človek miluje najprv seba, milujú ho aj ostatní. Práve z tejto skúsenosti som sa poučila a som vďačná za taký krásny letný týždeň.

Mavis Alvira DeWoid - 2013

Stredná škola.
Od septembra tohto roku je zo mňa prváčka na strednej škole. Pamätáte sa na články z obdobia, kedy som sa pripravovala na monitor a prijímacie skúšky? Boli naozaj depresívne, stresujúce a komické zároveň, sama sa na nich teraz smejem. Napokon všetci vieme, ako to dopadlo - na moju vysnívanú školu ma neprijali a ja som na celý týždeň (mesiac) spadla do tak veľkej depresie, že mi trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa z nej vyhrabala. Podarilo sa mi však prijatia na moju druhú "vysnívanú" školu, do ktorej som v septembri nastúpila. A či by som sa vrátila na tú školu, na ktorú ma neprijali? Ani náhodou! Keď som sa neocitla na zozname prijatých ľudí, môj svet sa takmer zrútil a neustále som sa pýtala, prečo sa to stalo. Teraz už viem, prečo sa to stalo a som vďačná, že sa to stalo. Pretože keby sa to nestalo, nevstúpili by do môjho života tí skvelí ľudia, ktorí doňho vstúpili na základe toho, čo sa stalo. Uf!

Mohla by som pokračovať snáď do nekonečná, do úplne vyčerpania a do úplného vymlátenia batérie, no niektoré veci sú lepšie výstižnejšie. V konečnom dôsledku - o svojom roku som prezradila pomerne veľa, minimálne tie najdôležitejšie body, na ktoré som si momentálne spomenula. Určite chápete, že je toho mnoho. Dvanásť mesiacov, päťdesiatdva týždňov, vyše tristo dní... Aby človek vypísal všetky naozaj dôležité body, ktoré sa za toto obdobie udiali, potrebuje veľmi veľa času a predovšetkým veľmi veľa spomienok. Ja mám oboje. Tým pádom môžem napísať, že som prežila jeden nádherný rok zo všetkým, čo k životu patrí - od strát cez lásku, priateľstvo, bolesť, až po nádhernú súčasnosť. Vďaka!

Čo vy a váš rok 2013?
Prežili ste ho podľa vašich predstáv?
Aké zlomové udalosti ste počas týchto dvanástich mesiacov zažili?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Terka | E-mail | Web | 26. prosince 2013 v 14:10 | Reagovat

Měla jsi moc pěkný rok a když jsi psala o tvém prvním opětovaném zamilování, málem jsem se rozplakala :) až tak mě to dojalo :)

Můj rok 2013 byl.. normální, řekla bych :) nestalo se toho moc, co by bylo přímo přelomové, spíše takové normální.

Poznala jsem přes blog fajn holku z druhého konce republiky s kterou si píšu maily a tak,.. :) možná jsem se trochu zlepšila ve škole, hlavně v účetnictví (samé jedničky jsem v něm neměla ani ve druháku :-) )

Myslím si, že u mě bude přelomový ten příští - v květnu mě čeká maturita, v září možná nástup na vysokou školu, na vlastních nohou :)

2 Natas | Web | 26. prosince 2013 v 15:43 | Reagovat

Bylo by fajn přestat hrát. Když kluci říkali "ty si, ale herečka" nebyla to lichotka. Vždy se najde někdo, kdo to naše hraní pozná a ukáže nám naše přešlapy.

3 Diamond-Damian-Lucianna | Web | 26. prosince 2013 v 16:21 | Reagovat

Krásny článok...
úplne pekne napísané.. je vidno, že to písalo dospievajúce dievča.. tak dobre sa to čítalo. :)

Keby som mala napísať o tomto roku niečo ja, asi by som si musela najprv celý prehrať znova a rozmýšľať a spomínať..

4 Infinity | Web | 26. prosince 2013 v 23:16 | Reagovat

Nádherně napsané, já prostě tvoje články čtu nejradši. :-)
Díky tvému blogu vím, že jsi něco takového prožila, protože se tu objevilo tolik skvělých článků, které přibližovaly střípky z tvého života. :)

Já jsem toho v roce 2013 prožila spoustu, jak toho dobrého tak také toho špatného, ale musím říct, že to byl krásný rok a těším se na ten následující. :)

5 Kodama | Web | 28. prosince 2013 v 14:29 | Reagovat

Jsem za tenhle článek ráda, zvláště nejmladší blogerky považují za ohromně trendy si na vše naříkat... Asi jim to přijde dospělé či co. Nu, aspoň špetku svého optimismu si ponechej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama