Nemám právo písať o pekle, zatiaľ celkom určite nie

18. února 2014 v 16:22 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Po svojom poslednom článku som sama zo seba mala zvláštny pocit. Neberte ho, prosím, vážne. Bol to len nejaký nevysvetliteľný výkrik do tmy. Neverím však, že bol úplne zbytočný, pretože som dospela k záveru, že peklo neprežívam. Možno som ho prežívala, možno ho ešte len budem prežívať, ale momentálne nemám absolútne žiadne právo mu adresovať akékoľvek riadky. A dokonca sa ukázalo, že sa mám dobre. Veľmi dobre. Tak nemám takú dobrú postavu, také vypracované svaly a taký striktne zdravý jedálniček, no-a-čo? Toto bol kameň úrazu a ja som ho už rozbila. Nezostali ani úlomky a ja som šťastná, že to mám za sebou. Môžem pokračovať ďalej v rozrobených záležitostiach.

Včera som sa napočúvala celkom dosť zaujímavosti o tom, ako veľmi si škodím svojim vegetariánskym spôsobom života. Rodičia si myslia, že to budem mať v budúcnosti so svojim zdravotným stavom ťažké a ja sa ich neprestajne snažím ubezpečiť, že o tom veľmi dobre viem, ale nie som ochotná niečo na tom meniť. Je mi dobre tak, ako mi je. A meniť to len kvôli budúcnosti? Bola by som blázon!

Premýšľam nad tým, čo by ešte stálo za pripísanie. Napadá mi akurát spomenúť svoju hotovú poviedku, ktorá sa chystám poslať do súťaže organizovanou našou školou. Povedzme, že chcem trochu vystúpiť zo svojho vlastného tieňa. Neočakávam, že sa mi to podarí, chcem to len skúsiť. Už len tá predstava sa mi páči! Problém by bol akurát v tom, že som prešvihla uzávierku. Slovenčinárka nám však vravela, že študenti našej školy svoje potenciálne práce môžu odovzdať aj po jarných prázdninách (ktoré mimochodom momentálne trvajú), no ako to dopadne - tak to si netrúfam odhadnúť. Každopádne je to príjemný pocit - po dlhej dobe napísať niečo kvalitné, s čím som spokojná dokonca aj ja sama.

Na záver pridávam úsmev. Zaslúžite si ho, všetci vy, ktorí ochotne čítate všetko, čo vyprodukujem. I keď to vďaka mojim slabým chvíľam nemáte vôbec ľahké.

Usmívající se Usmívající se Usmívající se

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yanna Asia | E-mail | Web | 19. února 2014 v 14:29 | Reagovat

Ačkoli od tebe čtu první článek, neodolám jedné poznámce. Máš skvělou úroveň slohu, na školní soutěže je tě škoda.
Možná s nimi mám jen špatné zkušenosti, ale učitelé či profesoři jsou mnohdy rádi, že se tam vůbec někdo přihlásí. Jejich cílem pak není "objevit talent" a podpořit ho, ale hlavně udržet danou soutěž, vykazovat činnost. Samotnou formu, styl a obsah ocení soutěže na to zaměřené. Orientuji se především v českých, ale do mnoha z nich lze zasílat práce i ve slovenštině a tam už získáš kompletní názor nebo alespoň bodové ohodnocení daných kritérií, ať už je to zadaný žánr, splnění tématu, formy a druhu, pointa, styl, jazykové prostředky...
Zkrátka řečeno školní soutěže ano, ale někdo s tvým slohem už hraje vyšší ligu.

2 StandyB | 20. února 2014 v 10:30 | Reagovat

:)

3 alfalfa | Web | 21. února 2014 v 14:10 | Reagovat

Je normálne, že v živote prídu aj zlé chvíle a myslíme si, že v tej chvíli prežívame hotové peklo. Ale je dobré si uvedomiť, že všetko sa raz skončí a všetko zlé sa na dobré obráti. Viem, že to znie ako z pohádky, ale je to tak. Nič zlé netrvá večne a mi sa môžeme tešiť, že príde znovu niečo pekné a nečakané. Dúfam, že sa máš už lepšie.
A rozhodne t poviedku pošli. Je krásne vyskúšať v živote aj nové veci. ;-) Držím palce.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama