Sila sa nenachádza okolo nás - sila je priamo v nás

22. února 2014 v 10:40 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Iracionalizmus
Tak som sa rozhodla pravidelne behávať. To, či ma to baví, bola jedna vec, no viac som sa sústredila na to, aká je to veľká nutnosť. Okrem pravidelného behávania som sa aj pravidelne vinila za to, aká hlúpa som bola, keď som svoju polročnú námahu a tvrdú snahu šmahom ruky vymazala za necelé tri mesiace. Necítila som sa vôbec dobre. Nebola by pravda, keby som tvrdila, že som zostala silná a s úsmevom na ústach pokračovala tam, kde som skončila. Bližšie k pravde je to, že som sa pomaly ale isto zložila a strácala som akúkoľvek cestu medzi svojim vlastným ja. Akurát že som včas precitla a skoncovala so sebaobviňovaním. A vtedy som na niečo prišlo. Na niečo veľké. Určite na to dávno predo mnou prišli aj slávni americkí vedci, ale ja to mám potvrdené, takže som o pár metrov pred nimi. Je to naozaj veľkolepé, zvlášť keď presne poznáte význam. Význam toho, že sila sa nenachádza vo veciach okolo nás - sila je priamo v nás!

Aj včera som si bola zabehať. Bola už tma, niečo málo po siedmej večer, ale vôbec nebolo chladno. Rozhodla som sa, že skúsim niečo viac ako troj-kilometrový terén popri rušnej ceste. Chcela som niečo, čo som nikdy neurobila, niečo, čo by vo mne vzbudilo emóciu "som na seba hrdá!" Podarilo sa mi to. Bežala som neoblomne a bez prerušenia celých šesť kilometrov za tridsaťpäť minút. A bežalo sa mi fantasticky! Ulice boli takmer prázdne, aj autá sa vyhýbali cestám. Všade vládol pokoj, dokonca aj vo mne. Mesiace som bojovala s prívalmi dažďa vo svojom vnútri a zrazu sa rozvidnelo, dokonca na oblohu mojej duše vyšlo aj slnko. Nesmierne sa mi to páčilo!

Keď som prišla domov, dlho som premýšľala nad tým, čo som vlastne dokázala. S úsmevom na perách som sama sebe priznala, že som dosiahla veľmi, veľmi veľa. Určite ste zažili už množstvo pádom. Veľmi dobre teda viete, aké bolestivé sú, a ako veľmi demotivujú človeka znovu vstať. Už len kvôli strachu z ďalšieho pádu. Ja som sa skoro podvolila a snažila som sa presvedčiť svoju stránku večného bojovníka, že to má vzdať, že to má dávno prehraté a že sa nemá ani pokúšať, pretože bude trpieť viac, ako kedykoľvek predtým. Viete čo? Moja stránka večného bojovníka ma nepočúvla, práve naopak - celkom slušne mi ukázala, že je najvyšší čas pozbierať sa. Tiež mi ukázala, že riešenie nie je v ľuďoch okolo, ani v tom, či prestanem jesť sladké alebo nie. Nie. Riešenie bolo vo mne, bolo vo mne celý čas, ako tá sila, veď viete! Stačilo len opäť začať veriť a uzavrieť mier medzi svojou dušou a svojim vlastným telom. Nikdy nebudem tvrdiť, že to bolo jednoduché, no určite môžem tvrdiť, že to bol skutočne nádherný okamih! Sedemkrát som spadla a ôsmy-krát sa zdvihla zo zeme. Nie je život práve o tomto?

Ak práve bojujete so svojim vlastným ja, so svojimi vlastnými démonmi alebo bojujete proti celému svetu, pamätajte si jedno - tá sila, ktorú hľadáte, je vo vás. Nie je vo vašej matke, ani vo vašom súrodencovi, dokonca nie je ani vo vašom najlepšom priateľovi. Tí totiž majú svoju vlastnú silu, o ktorej možno ani len netušia. Tá vaša je vo vás a vytvorili ste si ju vy. Nikto iný, len vy. Pýtate sa ako? Pádmi a vzostupmi. Tak sa nebojte padať, pretože práve pády vás naučia o to vyššie stúpať k výšinám snov.

picture by nutblocker
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 fendsterovci | E-mail | Web | 22. února 2014 v 11:06 | Reagovat

Uau tento blog ma očaril :)

2 (pseudoumelkyňa) Mavis | E-mail | Web | 22. února 2014 v 11:55 | Reagovat

[1]: Veľmi pekne ďakujem! :-)

3 Dany | 22. února 2014 v 12:00 | Reagovat

Jo, na to přišli už tak asi.. všichni

4 Žolanda | Web | 22. února 2014 v 13:45 | Reagovat

Nádherný blog..doufám, že budu mít taky takový zatím jsem na začátku.

5 Denise Brooks | Web | 22. února 2014 v 14:58 | Reagovat

Pěkně napsaný článek. Člověk nepotřebuje jenom sílu, ale hlavně tu víru. Potřebovala bych taky začít běhat :D nebo cvičit, nebo prostě něco :-D.

6 Aerosol | Web | 22. února 2014 v 15:22 | Reagovat

Skvelý článok, asi ho pošlem niektorým mojim známym =)
Rovnako som začala pravidelne behávať a je to úžasný pocit, ten pokoj v duši a spokojnosť so sebou je na nezaplatenie.

7 Adri Curly M | E-mail | Web | 25. února 2014 v 0:03 | Reagovat

Veľmi inšpirujúci článok! Tiež si často musím pripomínať, že vlastne všetko mám vo vlastných rukách, a keď sa niečo nedarí o to viac s tým treba bojovať. Ľudí často demotivuje to (teda mňa určite), keď pri snažení sa pocítia, že všetko úsilie akoby mizlo v nejakej čiernej diere a že všetko je márne... No nič, absolútne nič nie je márne a na to často zabúdame. Vtedy by si mal človek prečítať článok ako je tento a začne to vnímať inak ^^

8 the lizz. | Web | 25. února 2014 v 17:27 | Reagovat

No, obdivuju tě, že uběhneš tolik za tak krátkou chvíli. To já bych nezvládla:-D
Ale souhlasím s posledním odstavcem - všechno je to v nás. jde o to donutit se, což je ten nejhorší krok, pak už jde vše snadno.)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama