Březen 2014

Devätnásty august

24. března 2014 v 17:07 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Splnil sa mi sen. Skutočne som to ja, ktorá na rok odíde. Skutočne som to ja, ktorá sa dostane do Kanady. Skutočne som to ja, ktorá načrie do hladiny veľkého sveta. Skutočne. Už devätnásty august. Ešte stoštyridsaťosem nocí. A je to. Skutočne sa to blíži. A ja tomu nemôžem uveriť. Nemôžem. Strácam dych, nepoznám slová a potláčam slzy. Šťastia, radosti? Ktovie. Tvrdila som, že strach nemám, a že to zvládnem. Ale možno to tak celkom nie je. Možno bude odchod oveľa ťažší, nech za aký som ho kedykoľvek predtým pokladala. Je to rok. Jeden celý rok. Bolo by zbytočné predstierať, že je to nehorázne dlhá a nekonečná doba. Pretože nie je. Som si takmer istá, že ten rok prepláva okolo mňa rýchlejšie, než by som si želala. A predsa viem, že sa mi bude odchádzať ťažko. Láska každého z nás raz dostane na kolená a ochromí nás. Je to práve ona, kvôli ktorej prežívam rozdielne pocity.

Nechávam za sebou svoju rodinu. Rodina pre mňa znamená láska. Je to ako nechať za sebou lásku, bezpečie. A vydať sa na boj so slzami, strachom, s niečim novým, čo nepoznám. Teším sa. Naozaj sa teším. Akurát mám príliš veľa času na to, aby som o všetkom dôkladne premýšľala. A to mi postupne stína hlavu. Moje myšlienky ma zabíjajú, vkladajú mi polená pod nohy. Aj tak sa teším.

Devätnásty august. V tej chvíli zastal čas - presne vtedy, keď som ten dátum reálne videla existovať, na mňa úplne doľahlo všetko, o čo som sa snažila. Doľahlo na mňa konečné - ideš. Asi som to všetko predtým považovala len za nejakú hru, nejakú veľkú bublinu, ktorá každú chvíľu praskne, pretože som vlastne sama až tak veľmi neverila tomu, čo sa chystám spraviť. A zrazu to bolo tu - devätnásty august. Všetko je to potvrdené. Presne v tejto chvíli je moja prítomnosť a budúcnosť od základov inak. Presne tak, ako som si ju predstavovala.

Ďakujem. On vie, za čo.

Internet odkúpil samotný Najvyšší

18. března 2014 v 10:55 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Úsudky
Mám problém s anglickými časmi - je ich na mňa priveľa, nikdy neviem, ktorý použiť a ak ho aj použijem, nie som si istá, či správne. Za ďalšie učebnice angličtiny som peniaze vyhadzovať odmietla, preto som sa rozhodla čo-to popátrať na internete. Nebolo žiadným prekvapením, že som toho našla pomerne dosť. Moje pátranie po vysvetleniach ma priviedlo na jednu nemenovanú internetovú stránku, ktorú každá jedna študujúca duša použije minimálne trikrát. Je tam všetko - neklamem! Od dejepisu, cez fyziku, matematiku, slovenčinu, po literatúru, slohy, úvahy, eseje, dokonca tam nájdete aj protokoly. Celkom pohodlné, nie? Je oveľa jednoduchšie si sadnúť za počítač, párkrát niekde kliknúť a na nasledujúci deň hrdo vytierať zrak profesorom, profesorkám a spolužiakom s tým, aká úžasná je vaša esej alebo mimoriadne náročný projekt. Je tu však háčik, a to pomerne dosť veľký - nie je to vaše!

Odpísať niečo z internetu vie aj človek s minimálnym IQ. Nie je to zložitá záležitosť, proste len skopírujete myšlienky niekoho iného. Musím však spomenúť ešte jedno ALE, a síce - aj v tejto záležitosti existujú rozdiely. Je totiž rozdiel, keď hľadáte na internete vysvetlenie nejakého skutočne ťažkého a nezrozumiteľného učiva, keď hľadáte pomoc pri pochopení akýchkoľvek súvislostí alebo keď sliedite po faktoch. Nikto nie je vševediaci a na internete je veľa prístupnejších materiálov, ktoré môžete v pohodlí domova použiť. Túto formu vzdelávanie beriem. ALE - aká forma vzdelávania je pri bezduchom odpisovaní? Ja tam totiž žiadne vzdelávanie nevidím.

Samozrejme, musím tiež priznať, že úplne chápem jedincov, ktorým veci ako slohy skrátka nejdú. Mne nejde matematika a fyzika (o týchto dvoch záležitostiach som sa vyjadrila v osobitnom článku špecifického rázu, posúďte sami), no viem, že nejakým prepisovaním sa to nikdy nenaučím. Mám dojem, že toto dnešným mladým študujúcim ľuďom uniká - ČESŤ VÝNIMKÁM. Mohla by som to všetko zhodiť na uponáhľanú dobu a na to, že ľudia dnes vo všeobecnosti nemajú príliš veľa času (ako často sami tvrdia) a predsa len - je oveľa pohodlnejšie nájsť si rozbor diela na internete. Tu sa však dostávam ku skupine ďalších ľudí, ktorí, povedzme, čítaniu príliš neholdujú. A aby som bola úplne úprimná - niekedy skutočne nechápem, prečo je dané dielo zaradené medzi povinné čítanie. To je však vec, ktorej sa budem venovať v ďalšom článku - vec zvaná umierajúca literatúra.

Aby som to zhrnula, všetko ma to priviedlo k myšlienke, že internet odkúpil sám Najvyšší a pre ľudstvo sa stáva niečim tak dôležitým, ako napríklad potrava. Nepreháňam. Opäť však - ČESŤ VÝNIMKÁM. Treba si uvedomiť, že niekedy stačí len malú chvíľu popremýšľať a "problém" zvaný sloh, úvaha alebo protokol zase až taký veľký nie je. Na to by však bolo potrebné otvoriť knihu (alebo internet) a popracovať s faktami. Pretože práve TO vás niečo skutočne naučí.

Aký je váš názor na odpisovanie školských prác z internetu?

picture by splatou

Iks ypsilón dôvodov

14. března 2014 v 18:35 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Prežívam zo dňa na deň. Striedavo s Bukowským, Poeom, Wildeom alebo Tolkienom. Všetko okolo mňa vrcholí - cesta do Kanady, jar, zabudnuté priateľstvá a zverstvá ľudí zo susedstva. Pred istým časom som sa domnievala, že ďalej to snáď zájsť už ani nemôže a, prekvapivo, ono to je schopné zájsť ďalej ako len ďalej. Aj to je istý druh prekvapenia. Škoda, že ich príliš nevyhľadávam. A potrebujem ticho. Úplné ticho. Múza sa ku mne inak nedostane, potrebuje úplne sústredenú myseľ a tú ja v ostatnom čase stretávam len zriedka. Človek musí byť naozaj odolný, aby sa vedel sústrediť na niekoľko dôležitých faktorov šťastia naraz. Ja taká odolná nie som, prinajmenšom nemám toľko šťastia. Preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. To znamená nijako.

Mohla by som napísať iks ypsilón dôvodov, v ktorých by som vysvetlila, prečo som to tu celý týždeň nechala len tak, ale ja nemienim nikomu nič vysvetľovať. Mienim vám len prezradiť pravdu, a síce - nie som schopná vyprodukovať už ani ten poondiaty článok... Riadky sa zo mňa sypú neuveriteľne neochotne a ak predsa niečo vypadne, servírujem to priamo smetnému košu. Takže takto som skončila, veľká slečna hrajúca sa na spisovateľku všetkých druhov. Tá kríza aj tak raz prejde, len si želám, aby to bolo čím skôr. Nebaví ma nenávidieť sa.

Nielen v poslednej dobe to všetko za veľa nestojí. Učím sa byť pozitívnejšia, no pomaly prichádzam na to, že môj najväčší problém nespočíva v negativite a pesimizme, ale v nechuti a antipatií k čomukoľvek. Stal sa zo mňa človek s predsudkami, ktorý radšej šikovne oklame, ako by mal vysvetliť dôležité skutočnosti. A že klamem aj samú seba pripísať naozaj nechcem, ale na druhej strane chcem byť úplne úprimná. Nech je to v akomkoľvek kontraste, potrebujem sa niečim zamestnať a prerušiť pomyselný kruh v mojej hlave, ktorý pozostáva zo školy, cvičenia, jedla, chudnutia a toho, ako málo času na všetko mám pred odchodom do Kanady. Oaeifgbwzuuvzeuvzvuffffffffffff!

Predtým, ako začneme skutočne žiť, musíme párkrát umrieť. Charles mal svätú pravdu. Umieram, priatelia.


Mám kvetinku, nepomenovala som ju nijako, ale určite jej nejaké meno dám

7. března 2014 v 17:00 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Našla som knihy od Bukowského. V knižnici. Tým pádom som našla zlatú baňu. Stihla som už prečítať jednu z jeho zbierok básní. Bol to zvláštny chlap, trochu úchyl, trochu alkoholik, ale bol naozaj dobrý. Prekvapenie a pohoršenie v jednom džbáne. Ale bol naozaj dobrý. Nič príliš nevyfarboval a nezaujímal sa o názor ostatných. Bezpodmienečne miloval všetky prostitútky - kvalitné prostitútky, podotýkam. A miloval život. Nech mu prinášal čokoľvek. Bol naozaj dobrý.

Mám kvetinku. Zamilovala sa do mňa. Ja so zamilovávaním príliš veľké problémy nemám, tým pádom som do toho spadla spoločne s ňou. Pravdepodobne sa už raz ocitla - buď v mojom sne, alebo v mojich predstavách. Pravda je však taká, že už pri letmom pohľade na ňu som vedela, že ju chcem. Chcem. A že bude moja. A tak je moja. Nedostala zatiaľ nijaké meno, ale poctivo sa o ňu starám. Polievam ju každý deň, niekedy každý druhý deň, záleží to od toho, aká vlhká je zemina. Ale vraj má rada vlhko, tak jej vždy doprajem o niečo viac. A určite dostane nejaké meno.

Už týždeň mám svoj vlastný priestor v podobe vlastnej izby. Dočkala som sa. Mám priestor medzi štyrmi stenami, ktorý patrí jedine mne. Mne. Mám tu obrovské množstá kníh. Sú všade, prisahám. A tiež tu mám tú kvetinku, ktorú som zatiaľ nepomenovala, ale určite tak urobím. Môžem svietiť hoci aj do pol štvrtej ráno, môžem si čítať knihu hoci aj celú noc, môžem všetko hoci aj celý deň. Je to tu moje. S mojimi knihami - a mojou kvetinkou.

Snáď nezabudem na to, že ju mám pomenovať. Myslím tú kvetinku. Zaslúži si nejaké meno. Je krásna!


Sedem zo šiestich osôb preukázalo antipatiu voči tej prekliatej logike!

3. března 2014 v 16:47 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Nahnevaná. A to príšerne! Mám chuť len na jedno jediné - poriadne omlátiť o stenu všetky tie matematicko-fyzikálne nezmysly a zakopať ich ešte hlbšie ako pod tú najtmavšiu zem plnú červov, pavúkov a ktovie ešte akých kreatúr! Ničia mi moje ilúzie do úspešnej budúcnosti a ja sa opäť nachádzam v zúfalom stave. Opäť prichádzam na to, že niekedy by som si mala ten šťastný úsmev odpustiť, pretože následne prichádza facka v podobe týždňa plného nezmyselných písomiek a permanentného učenia sa. Prečo by som mala klamať - nezvládam to. Možno to so mnou nie je až také príšerné a tragické ako si myslím, v každom prípade som na pokraji nervového zrútenia. Všetky tie "iks" a "ypsilón" by som rozdupala, neexistovali by nijaké zbytočné a úplne nelogické záležitosti, ktoré podľa môjho názoru patria skôr do slovenčiny ako do matematiky. A tak tiež premýšľam nad tým, kde a kedy sa mi to, pre všetkých (ne)svätých, zíde.

Mám v pláne spomenúť aj fyziku, s ktorou musím taktiež aktívne zápasiť. Nezmyselné poučky prakticky o ničom. Prezradí mi niekto, ako si to všetko zapamätať? Sotva sa dostanem k druhému odseku a už si neviem spomenúť, o čom sa, dopekla, písalo v tom prvom. Áno, ono to bude aj tým, že tomu nechápem, pretože keby som tomu chápala, celkom šikovne by som si všetky tie litánie vedela prentransformovať do bežného života a až taký obrovský problém by to nebol. No ja tomu, bohužiaľ, nechápem. Takže sa musím zmieriť len s nezmyselnými výplodmi akéhosi dávno mŕtveho fyzika. Zbytok si radšej odpustím.

Milovníci matematiky a fyziky - neukameňujte ma. Som si vedomá toho, že sú to možno veľmi... pekné a praktické vedy, ale ja medzi ich fanúšikov celkom určite nepatrím. A naviac - tento článok vznikol v zápale spravodlivého hnevu. Hnevu na absurditu matematiky, prehnanosť fyziky a chýbajúcej logiky v mojej explódujúcej mozgovej kôre.