Devätnásty august

24. března 2014 v 17:07 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Splnil sa mi sen. Skutočne som to ja, ktorá na rok odíde. Skutočne som to ja, ktorá sa dostane do Kanady. Skutočne som to ja, ktorá načrie do hladiny veľkého sveta. Skutočne. Už devätnásty august. Ešte stoštyridsaťosem nocí. A je to. Skutočne sa to blíži. A ja tomu nemôžem uveriť. Nemôžem. Strácam dych, nepoznám slová a potláčam slzy. Šťastia, radosti? Ktovie. Tvrdila som, že strach nemám, a že to zvládnem. Ale možno to tak celkom nie je. Možno bude odchod oveľa ťažší, nech za aký som ho kedykoľvek predtým pokladala. Je to rok. Jeden celý rok. Bolo by zbytočné predstierať, že je to nehorázne dlhá a nekonečná doba. Pretože nie je. Som si takmer istá, že ten rok prepláva okolo mňa rýchlejšie, než by som si želala. A predsa viem, že sa mi bude odchádzať ťažko. Láska každého z nás raz dostane na kolená a ochromí nás. Je to práve ona, kvôli ktorej prežívam rozdielne pocity.

Nechávam za sebou svoju rodinu. Rodina pre mňa znamená láska. Je to ako nechať za sebou lásku, bezpečie. A vydať sa na boj so slzami, strachom, s niečim novým, čo nepoznám. Teším sa. Naozaj sa teším. Akurát mám príliš veľa času na to, aby som o všetkom dôkladne premýšľala. A to mi postupne stína hlavu. Moje myšlienky ma zabíjajú, vkladajú mi polená pod nohy. Aj tak sa teším.

Devätnásty august. V tej chvíli zastal čas - presne vtedy, keď som ten dátum reálne videla existovať, na mňa úplne doľahlo všetko, o čo som sa snažila. Doľahlo na mňa konečné - ideš. Asi som to všetko predtým považovala len za nejakú hru, nejakú veľkú bublinu, ktorá každú chvíľu praskne, pretože som vlastne sama až tak veľmi neverila tomu, čo sa chystám spraviť. A zrazu to bolo tu - devätnásty august. Všetko je to potvrdené. Presne v tejto chvíli je moja prítomnosť a budúcnosť od základov inak. Presne tak, ako som si ju predstavovala.

Ďakujem. On vie, za čo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Adelaine | Web | 24. března 2014 v 18:32 | Reagovat

Páni... Upřímně ti závidím. Nechápu, jak jsi to dokázala? Já jsem celý život smolař, nikdy jsem nic nevyhrála a asi ani nevyhraju, takže si o něčem takovém ani nemusím nechat snít. No... to si užij, závist.

2 Peter Cross | Web | 24. března 2014 v 19:37 | Reagovat

Stejně jako Adelaine můžu jenom tiše závidět. Je to velká životní šance no. ;)

3 Lulu | Web | 29. března 2014 v 18:46 | Reagovat

:)))

4 the lizz. | Web | 4. dubna 2014 v 20:39 | Reagovat

strašně ti to přeju, a ještě víc závidím!

5 Kesie-chan | 27. dubna 2014 v 12:55 | Reagovat

Chápu a taky trochu závidím. Chtěla bych poznat svět a podívat se všude, ale vím, znám se natolik, že vím.... že moje lenost mě nikdy neopustí. Gratuluju, opravdu upřímně. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama