Květen 2014

Literárny zoznam alebo 6 kníh

31. května 2014 v 12:25 | Mavis Agony |  Úsudky
To, že existuje veľa kníh a málo času, je všeobecne známy fakt. Dosť ma táto skutonosť zarmucuje a mrzí, pretože som si vedomá toho, že za svoj pozemský život všetky knihy prečítať nestíham. Je to škoda. Preto som sa rozhodla hľadať alternatívu, ako toho stihnúť čo najviac a napadlo mi, že by možno nebolo zlé začať akýmsi zoznamom. A prečo sa oň s vami nepodeliť? Ponúkam teda zoznam kníh, ktoré by som chcela aspoň raz prečítať. Možno to nebudú dva mesiace, možno to nebude ani šesť mesiacov, ale jednoznačne by som sa k nim chcela niekedy dostať. Tiež upozorňujem na to, že zoznam sa skladá z mojich aktuálnych záujmov a toho, čo som aktuálne našla v knižiciach a kníhkupectvách. Preto je viac ako isté, že do zoznamu budú pribúdať ďalšie a ďalšie tituly.

KTO CHYTÁ V ŽITE
O tejto knihe som veľa počula a aj čítala. Keď som si prečítala anotáciu, dospela som k názoru, že kniha by ma mohla zaujať a spustila som po nej veľké pátranie. Buď bola vypredaná, alebo dlhodobo požičaná. A keď som náhodou mala možnosť prečítať si ju, čítala som ďalšiu knihu. Takže dúfam, že jedného dňa sa ku mne už konečne dostane.
Čo ma na knihe zaujalo? Hnev dospievajúcej mládeže, vykreslená sexualita a vulgarizmi. Aspoň toto v knihe sľubuje wikipédia. Okrem toho ma baví čítať knihy z môjho prostredia, na základe ktorých získavám nové uhly pohľadu na život mladých ľudí. Ako bonus musím priznať, že samotný Holden Caulfield ma istým spôsobom priťahuje. Nemyslím to tým pravým spôsobom, skôr tým ľudským a osobnostným.







UTRPENIE MLADÉHO WERTHERA
Kto by nepoznal dielo slávneho Goetha? Na samotného autora som narazila len nedávno, keď som si pozerala prehľad povinnej literatúry. Povinné-nepovinné, aj toto dielo ma naozaj zaujalo. Mám rada romány z minulých storočí, hlavne z 18. a 19. Zaujíma ma doba, v ktorej literárne postavy žijú a na pár chvíľ som aj ja sama súčasťou dávno zabudnutých čias.
Čo ma na knihe zaujalo? Predovšetkým dej. Internet sľubuje, že je to sentimentálny román písaný prostredníctvom listov. Je to neobvyklá forma akou bývajú knihy väčšinou písané. Síce knihy o láske príliš neuprednostňujem, v tomto diele jedno oko prižmúrim. Tiež musím priznať, že sa mi na nej páči práve tá sentimentálnosť, nostalgia, nešťastnosť a smútok. Nedokážem si pomôcť, takéto knihy u mňa majú non-stop zelenú!







ANNA KARENINA
Ani Leva Nikolajeviča Tolstoja vám nemusím bližšie predstavovať. Dokonca sa to netýka ani jeho Anny Kareninovej. Túto knihu som náhodou objavila v knižnici. Mali ju tam v dosť hojnom počte a mňa na prvý pohľad zaujalo práve Annino priezvisko. Mám rada špecifické mená. Neskôr som o nej dosť hľadala na internete, ktorý mi prezradil, že je to psychologický román s prvkami romantiky. Opäť romantika - a to tvrdím, že ju v knihách neviem vystáť!
Čo ma na knihe zaujalo? Opäť dej a opäť to, že sa to týka obdobia, ktoré je už dávno za nami. Tiež sa dielo dosť dotýka ruskej spoločnosti a o tej príliš veľa neviem, preto by ma kniha okrem iného aj vzdelala, aspoň v tomto smere. A musím priznať, že samotná Anna Karenina ma absolútne zaujala - dokonca aj bez toho, aby som ju akokoľvek poznala.








CESTA DO STREDU ZEME
Kto by nepoznal slávne verneovky? Pamätám si, že nejakú ukážku z knihy od Julsa Verneho sme mali aj v čítanke, no to bolo neskutočne dávno, takže si na ňu nepamätám. Vtedy som nemala rada dobrodružné romány a vlastne tomu tak nie je ani teraz, ale niečo mi našepkáva, že by nebolo zlé zabŕdnuť aj do týchto morí. Povedala som si - prečo to neskúsiť? A tak som aj túto knihu pripísala na svoj zoznam.
Čo ma na knihe zaujalo? Možno ľahkosť a bezstarostnosť, akou je kniha písaná. Od ostatných diel na tomto zozname sa líši práve týmto. Tiež musím priznať, že ma zaujala aj kvôli tomu, že je písaná prevažne pre mladšie deti a ja sa teším, že sa prostredníctvom nej opäť vrátim do detského sveta a budem môcť ako dieťa aj uvažovať.







CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI
Možno vás to zaskočí, ale tento príbeh som nevidela dokonca ani v kreslenej podobe. Len som o ňom veľa počula a naozaj ma zaujal. Samozrejme, zaujalo ma aj obdobie, nakoľko je dielo písané v období romantizmu, no páči sa mi aj samotný dej a myšlienka, ktorú autor do diela vložil.
Čo ma na knihe zaujalo? Myslím, že problematika, ktorú autor vyzdvihol v knihe, je stále aktuálna. Bude to znieť komicky, ale naozaj sa stále ako ľudia delíme na tých "pekných" a tých "škaredých". Samozrejme, som si vedomá toho, že autor knihu len kvôli tomu, aby rozprával o pekných a škaredých ľuďoch, knihu nenapísal. Skrýva sa za ňou veľa morálneho poučenia a to sa mi na knihe samotnej páči najviac.







ALICA V KRAJINE ZÁZRAKOV
Už ako malá som mala jeden knižný sen - zoznám si s Alicou z Krajiny zázrakou. Doposiaľ sa mi to nepodarilo a ja som preto zaprisahala, že v najbližšej dobe Alicu už konečne navštívim. Dokonca som nevidela ani jej filmovú verziu, opäť som o nej len veľa počúvala a moja žiadostivosť konečne ju spoznať sa zväčšovala. Zväčšila sa až natoľko, aby som aj Alicu v Krajine zázrakov pripísala na svoj zoznam.
Čo ma na knihe zaujalo? Načnem rečníckou otázkou - koho by nezaujalo dievčatko, ktoré sa prepadlo do králičej nory a nestretlo všetky rozprávkové bytosti? To je hlavná príčina, prečo si chcem knihu niekedy prečítať. Musím tiež priznať, že sa rada ponáram do rozprávkových svetov a Alica v Krajine zázrakov je viac ako vhodná!





Týmto môj ďalekosiahlý zoznam nekončí, ale mám pocit, že množstvo kníh je dostačujúce, aspoň nateraz. Samozrejme, existujú aj knihy so súčasnosti, ktoré túžim prečítať, ale nedávam ich na prvé miesta, pretože si myslím, že literatúra, ktorú písali "mŕtvi spisovatelia", je oveľa hodnotnejšia a mne samej sa páči omoho viac. Každopádne chápem, že je to všetko vec názoru a literárneho vkusu. Ako som ja sama uviedla v poznámke pre jednu z kníh - mám rada diela zo starších období, istým spôsobom sa v nich vyžívam a s postavami sa viem stotožniť oveľa viac ako s tými súčasnými.

Teraz prejdem na otázky priamo k vám - aké knihy by ste radi prečítali vy? Poznáte nejaké z vyššie uvedených? Aký je váš názor na knihy zo starších období?

Viete, na čo som prišla?

25. května 2014 v 13:48 | Mavis Agony |  Realityshow
Že aj minulý rok o tomto čase pretrvávala v mojej hlave kríza. Ako blogová, tak spoločenská. Keď som sa zaoberala staršími článkami, medzi ktorými boli aj tie, ktoré som nikdy nezverejnila, mala som možnosť prečítať si svoje strastiplné trápenia o tom, ako veľmi ma celý blogový systém sklamal. Veď to poznáte, niekedy sa dostavia aj také dni... U mňa to je v pravidelnom intervale, čiže každý rok okolo apríla až mája. A nakoľko máj pomaly ale isto končí, ja som sa rozhodla pokračovať s čistým štítom a úsmevom na perách. Niekto raz povedal, že pozitívna myseľ zabezpečí pozitívny život, tak to idem skúsiť. Tiež si myslím, že k mojmu rozhodnutiu skúsiť to prispelo aj počasie. Nerada to tvrdím, pretože mi to príde vždy ako vrchol absurdnosti, ale počasie má na naše city naozaj veľký vplyv. Prinajmenšom na tie moje určite. Zaráža ma, ako sa teším slniečku, pretože väčšiu časť svojho života som sa považovala za osobu, ktorá sa slnku stráni ako čert kríža. Ale asi ma to už prestáva baviť. Takže sa teším na slnečné lúče a to, že cez deň nemám čomu venovať svoju pozornosť, považujem za maximálne druhoradú záležitosť.

Ak si spomínate, v mojom predchádzajúcom článku som písala aj o tom, že by to chcelo zmenu mena. Dokonca som dosť naložila aj na konto Mavis (ktorej sa touto cestou ospravedlňujem, ak je také niečo vôbec skutočne možné) a v jej mene všetkým odkazujem, že i naďalej plánujem kráčať v jej šľapajách. Keď tak nad tým rozmýšľam, dostala som sa k nej tiež okolo marca, apríla až mája, čiže v čase mojej krízy, a pretrvávam pri nej až do dnešného dňa. Pravdepodobne to bude znamenie, že sa jej mám držať a možno ma jedného dňa od tej krízy odbremení. Bola by som jej veľmi vďačná. Každopádne som sa ešte naviac rozhodla, že už nechcem byť pseudoumelkyňa. Ja totiž nie som ani to, priatelia. Napadlo mi, že by to chcelo poriadne priezvisko, niečo dobré, niečo moje, niečo tip-top. Mavis našepkala, že nechce byť sama, preto som jej pridala ešte jedno meno, ktoré nebudem tak často uvádzať. Tí, ktorí ma poznajú, už určite odhalili moje veľké sklony k puntičkárstvu. Áno, nezaprie sa to vo mne! Ani ten perfekcionizmus. Preto mi je veľkou cťou predstaviť vám Mavis May Agony, špeciále pre vás len Mavis Agony!

Dám ruku do ohňa za to, že niekomu s tými menami už idem hore krkom a každú chvíľu kvôli mojim slovám rozbije monitor. Ja sama by som to urobila, úplne seriózne. No musíte brať do úvahy môj vek a to, že "ešte stále sa hľadám". Tipujete správne, ak tvrdíte, že Mavis Agony nie je konečná verzia a tiež nie ste ďaleko, ak myslíte na to, že nakoniec skončím s nejakým úplne iným menom, ktoré bude tak komplikované, až si ho zmením na ďalšie, ktoré ma omrzí ešte skôr, než si ho stihnete zapamätať. A kto vie - možno sa touto cestou dopracujem až k svojej skutočnej identite.

Chcela som ešte pripísať, že som zmenila kabátik blogu, ale neprišlo mi to vhodné, pretože to ste si, hádam, všimli hneď ako prvé. Kto si to náhodou nevšimol, teraz si to všimol už určite.

A kedy plánujem prísť s niečim zmysluplnejším? Uvidíme - pri takomto počasí by sa to mohlo vyskytnúť už v priebehu nasledujúceho týždňa. Ja viem, som samé prekvapenie! A teraz utekajte von, možno sa aj na vás nalepí tá chuť do pozitívnej energie. Prinajmenšom sa aspoň opálite. Usmívající se

Chcem, chcem a nemôžem

14. května 2014 v 15:50 | (pseudoumelkyňa) Mavis
Chcelo by to pohnúť sa ďalej. Už dlhšiu dobu sa vo svojom internetovom svete necítim pohodlne a verte mi, veľmi ma to mrzí. Celé mi to však príde ako nejaká divadelná hra s bábkami, ktorú nikto neovláda, ale všetci sa usmievajú a snažia sa presvedčiť všetkých okolo (vrátane seba), že je to to najlepšie predstavenie, aké kedy v živote uvidia. Nechcem to klamstvo, už nie. Stačilo. Pravda vraj oslobodzuje a ja tomu verím. Verím pravde.

Mohla by som začať sentimentálny odsek úvodom na spôsob - živo si pamätám na ten deň, kedy som sa rozhodla pre tento blog a zároveň som sa rozhodla pomenovať seba samú Mavis -, ale keďže nemám v úmysle útočiť na nikoho city, tento úvod si odpustím. Čo si ale neodpustím je poznámka, že sa mi už Mavis nepáči. Kedysi bola naozaj dobrá, cítila som sa ako kráľovná a jediné, čo som si želala, bolo to, aby ma aj ostatní oslovovali Mavis a aby som sa do histórie sveta zapísala práve ako Mavis. Ibaže aj ona má svoje temné stránky, akurát že je mimoriadne dobrá herečka. Vy to nevidíte, nemáte ako. Ale ja to vidím a som z toho zhrozená. Už ju viac ako svoju súčasť nechcem.

Navždy si zapamätám kúsok vlastnej osobnosti, ktorú som do Mavis skryla. A vlastne, navždy aj Mavis budem. No je čas ísť ďalej, či to bude svetu vyhovovať, alebo nie. Ja som sa tak rozhodla a preto otváram niečo úplne nové. Či niekde inde, to neviem ani ja sama. Priznám sa, mám novú alternatívu, ale o jej funkčnosti zatiaľ nie som úplne presvedčená. Čo to znamená? Že ani ja sama neviem. Možno sa jedného dňa objavím práve tu, pod nejakým úplne iným menom s úplne iným vystupovaním, alebo budem nútená pripraviť prekvapujúco krátky článok s odkazom na moje nové pôsobisko. Momentálne neviem. Ako som napísala vyššie - nie som presvedčená ani o jednej, ani o druhej alternatíve.

Jedno je ale isté - písať neprestanem. A tiež to, že ma čaká dlhé rozhodovanie a premýšľanie. Držte mi palce.

Tento článok vyznieva príliš sebecky. Nespomenula som to najdôležitejšie - moju vďačnosť k vám. K vám všetkým, ktorí ste obetovali svoje voľné chvíle na čítanie mojich siahodlhých litánii o ničom, vám všetkým, ktorí ste ochotne navštevovali tento blog a robili si starosti o to, či ešte stále existujem, jednoducho vám všetkým. Viem, že to znie, akoby som končila, ale nie je to tak. Len premýšľam. A tiež si myslím, že vďačnosti nikdy nie je dosť. Takže vďaka!

Dva týždne, teda štrnásť dní

9. května 2014 v 13:43 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Takmer dva týždne úplné prázdno a pusto. Ani ja sama to nepovažujem za zvyk, o to viac ma prekvapil dátum vydania posledného "článku". Presne trinásťkrát som mala v úmysle niečo napísať, nech by to bolo akokoľvek úbohé a zbytočné. Mala som pocit, že by som to aj tak mala spraviť, už len pre svoj dobrý pocit. A potom som prišla na to, že na pocity by som sa nemala tak často spoliehať, pretože v opačnom prípade som neuveriteľne nesubjektívna. Tak som to teda nechala tak, až na tento okamih. Znovu mi napadlo, že by som mohla do pár riadkov zhrnúť, čo sa stalo/deje a dať tak vedieť, že som opäť pokročila o malý krok dopredu. Zoberiem to teda pekne postupne:

Víza do Kanady - neverili by ste, aké mimoriadne náročné je vybavovanie! Vzhľadom na fakt, že ambasáda sa nachádza až vo Viedni, sme si spravili menši rodinný výlet uprostred minulého týždňa. Ak si predstavujete idylické cestovanie, kedy sa tešíte hádam zo všetkého, ste na obrovskom omyle! V polovici cesty sa ukázalo, že fotky na víza zostali... doma, áno! Po tomto krutom zistení sme desať minút stáli na krajnici a nervovo zbičovaní sme sa snažili obvolať známych z Bratislavy, či nepoznajú nejaký fotoateliér, ktorý by bol otvorený v utorok okolo ôsmej až pol deviatej večer. Zázrak-nezázrak, zachránil nás Avion. Aspoň čiastočne - ďalšia facka prišla priamo vo Viedni, hneď na druhý deň. Na ambasáde nám totiž oznámili, že dokumenty máme vypísané zle, že chýbajú nejaké tlačivá a že je časovo výhodnejšie, keď sa to podá online. Teraz hádate správne - cesta do Viedne bola zbytočná. Ak do toho, samozrejme, nepočítame deň voľna zo školy, nádhernú atmosféru Viedne a úchvatný celodenný výlet po rakúskych uličkách. Takže v konečnom dôsledku až taká zbytočná nebola.
Po príchode domov sme o víza požiadali online, ako si to žiadala spomínaná pani na ambasáde. Momentálne je to v štádiu vybavovania, ale musím priznať, že všetkých doma nás to stálo nespočitateľne veľké množstvo nervov a sebakontroly, pretože istým záležitostiam nechápu snáď ani tí na ambasáde.

Pokračujem mojim večným kolobehom chudnutia. Nebudem vás zaťažovať tragédiami o tom, ako som cez zimu pribrala a bla-bla. Sama takéto reči počúvam len veľmi nerada. Dôležité je však to, že som opäť vo forme a plánujem ísť ďalej, ako som sa kedykoľvek predtým dostala. Upravila som jedálniček, lepšie povedané - snažím sa o to -, začínam sa seriózne venovať cvičeniu a predovšetkým posilňovaniu. Veľmi ma to baví a stáva sa zo mňa pozitívnejšie mysliaci človek. Tým pádom mám plné právo napísať, že som šťastná. A áno - presne taká, aká som.

Možno to je zmenou ľudí, ktorými sa obklopujem, možno je to tým, že som vyrovnanejšia a možno je to len tým, že si začínam užívať posledné mesiace doma, ale môžem potvrdiť, že sa cítim absolútne inak ako kedykoľvek predtým. Zase mám pocit, že som postúpila na vyšší level a tiež začínam veriť v to, že môj život naberá skutočne plnohodnotné obrátky toho, čo si naozaj želám. Ako píšem, cítim sa výnimočne!

Toľko k mojej dvojtýždňovej odmlke. A k tomu, čo sa stihlo za tie dva týždne stať.

Plus malá ochutnávka Viedne: