Chcem, chcem a nemôžem

14. května 2014 v 15:50 | (pseudoumelkyňa) Mavis
Chcelo by to pohnúť sa ďalej. Už dlhšiu dobu sa vo svojom internetovom svete necítim pohodlne a verte mi, veľmi ma to mrzí. Celé mi to však príde ako nejaká divadelná hra s bábkami, ktorú nikto neovláda, ale všetci sa usmievajú a snažia sa presvedčiť všetkých okolo (vrátane seba), že je to to najlepšie predstavenie, aké kedy v živote uvidia. Nechcem to klamstvo, už nie. Stačilo. Pravda vraj oslobodzuje a ja tomu verím. Verím pravde.

Mohla by som začať sentimentálny odsek úvodom na spôsob - živo si pamätám na ten deň, kedy som sa rozhodla pre tento blog a zároveň som sa rozhodla pomenovať seba samú Mavis -, ale keďže nemám v úmysle útočiť na nikoho city, tento úvod si odpustím. Čo si ale neodpustím je poznámka, že sa mi už Mavis nepáči. Kedysi bola naozaj dobrá, cítila som sa ako kráľovná a jediné, čo som si želala, bolo to, aby ma aj ostatní oslovovali Mavis a aby som sa do histórie sveta zapísala práve ako Mavis. Ibaže aj ona má svoje temné stránky, akurát že je mimoriadne dobrá herečka. Vy to nevidíte, nemáte ako. Ale ja to vidím a som z toho zhrozená. Už ju viac ako svoju súčasť nechcem.

Navždy si zapamätám kúsok vlastnej osobnosti, ktorú som do Mavis skryla. A vlastne, navždy aj Mavis budem. No je čas ísť ďalej, či to bude svetu vyhovovať, alebo nie. Ja som sa tak rozhodla a preto otváram niečo úplne nové. Či niekde inde, to neviem ani ja sama. Priznám sa, mám novú alternatívu, ale o jej funkčnosti zatiaľ nie som úplne presvedčená. Čo to znamená? Že ani ja sama neviem. Možno sa jedného dňa objavím práve tu, pod nejakým úplne iným menom s úplne iným vystupovaním, alebo budem nútená pripraviť prekvapujúco krátky článok s odkazom na moje nové pôsobisko. Momentálne neviem. Ako som napísala vyššie - nie som presvedčená ani o jednej, ani o druhej alternatíve.

Jedno je ale isté - písať neprestanem. A tiež to, že ma čaká dlhé rozhodovanie a premýšľanie. Držte mi palce.

Tento článok vyznieva príliš sebecky. Nespomenula som to najdôležitejšie - moju vďačnosť k vám. K vám všetkým, ktorí ste obetovali svoje voľné chvíle na čítanie mojich siahodlhých litánii o ničom, vám všetkým, ktorí ste ochotne navštevovali tento blog a robili si starosti o to, či ešte stále existujem, jednoducho vám všetkým. Viem, že to znie, akoby som končila, ale nie je to tak. Len premýšľam. A tiež si myslím, že vďačnosti nikdy nie je dosť. Takže vďaka!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 vermarem | 14. května 2014 v 16:11 | Reagovat

Ahoj, prepáč, že ťa otravujem, možno je to hlúpa otázka, ale som tu nová a rada by som vedela, čo robiť, aby sa moje články zobrazovali na blog.cz tak ako tvoje. Vdaka vopred :-)

2 lifeisfine | E-mail | Web | 14. května 2014 v 16:56 | Reagovat

[1]: Musíš byť v AK. :)

3 vermarem | 14. května 2014 v 17:05 | Reagovat

[2]: A ako sa tam mám dostať?

4 vermarem | 14. května 2014 v 17:20 | Reagovat

[2]: Ďakujem, už viem :) Ale budem tam môcť byť až po tých 3 mesiacoch asi.

5 Adelaine | Web | 14. května 2014 v 17:46 | Reagovat

Už druhý podobný článek, který za poslední dobu čtu. Přijde mi zvláštní - i když ne nepochopitelné, ale pro mě osobně prostě zvláštní - že to takhle tolik lidí má. Já jsem ze svojí osobnosti do Adelaine vložila tak nějak všechno. Nikdy jsem si na nic nehrála nebo tak, spíš šlo o to, že jako Adelaine můžu být konečně sama sebou. Ale vzhledem k tomu, že to mám takhle, ti asi nemůžu úplně rozumět. No, snad se nějak rozhodneš a najdeš to, co ti bude vyhovovat.

6 Lana | Web | 18. května 2014 v 12:55 | Reagovat

Mnohokrát som mala podobný pocit... mala som pocit, že už nemám čo ponúknuť, že moje blogové ja už jednoducho nie je dostatočné dobré, aby tvorilo a písalo. Ale mám pocit, že do Lany som dala veľmi veľa a je mojou obrovskou súčasťou... Veľmi dúfam, že sa ,,nájdeš" a nájdeš blogové miestečko, kde sa budeš cítiť dobre a spokojne. Rozhodne nám daj potom vedieť :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama