Dva týždne, teda štrnásť dní

9. května 2014 v 13:43 | (pseudoumelkyňa) Mavis |  Realityshow
Takmer dva týždne úplné prázdno a pusto. Ani ja sama to nepovažujem za zvyk, o to viac ma prekvapil dátum vydania posledného "článku". Presne trinásťkrát som mala v úmysle niečo napísať, nech by to bolo akokoľvek úbohé a zbytočné. Mala som pocit, že by som to aj tak mala spraviť, už len pre svoj dobrý pocit. A potom som prišla na to, že na pocity by som sa nemala tak často spoliehať, pretože v opačnom prípade som neuveriteľne nesubjektívna. Tak som to teda nechala tak, až na tento okamih. Znovu mi napadlo, že by som mohla do pár riadkov zhrnúť, čo sa stalo/deje a dať tak vedieť, že som opäť pokročila o malý krok dopredu. Zoberiem to teda pekne postupne:

Víza do Kanady - neverili by ste, aké mimoriadne náročné je vybavovanie! Vzhľadom na fakt, že ambasáda sa nachádza až vo Viedni, sme si spravili menši rodinný výlet uprostred minulého týždňa. Ak si predstavujete idylické cestovanie, kedy sa tešíte hádam zo všetkého, ste na obrovskom omyle! V polovici cesty sa ukázalo, že fotky na víza zostali... doma, áno! Po tomto krutom zistení sme desať minút stáli na krajnici a nervovo zbičovaní sme sa snažili obvolať známych z Bratislavy, či nepoznajú nejaký fotoateliér, ktorý by bol otvorený v utorok okolo ôsmej až pol deviatej večer. Zázrak-nezázrak, zachránil nás Avion. Aspoň čiastočne - ďalšia facka prišla priamo vo Viedni, hneď na druhý deň. Na ambasáde nám totiž oznámili, že dokumenty máme vypísané zle, že chýbajú nejaké tlačivá a že je časovo výhodnejšie, keď sa to podá online. Teraz hádate správne - cesta do Viedne bola zbytočná. Ak do toho, samozrejme, nepočítame deň voľna zo školy, nádhernú atmosféru Viedne a úchvatný celodenný výlet po rakúskych uličkách. Takže v konečnom dôsledku až taká zbytočná nebola.
Po príchode domov sme o víza požiadali online, ako si to žiadala spomínaná pani na ambasáde. Momentálne je to v štádiu vybavovania, ale musím priznať, že všetkých doma nás to stálo nespočitateľne veľké množstvo nervov a sebakontroly, pretože istým záležitostiam nechápu snáď ani tí na ambasáde.

Pokračujem mojim večným kolobehom chudnutia. Nebudem vás zaťažovať tragédiami o tom, ako som cez zimu pribrala a bla-bla. Sama takéto reči počúvam len veľmi nerada. Dôležité je však to, že som opäť vo forme a plánujem ísť ďalej, ako som sa kedykoľvek predtým dostala. Upravila som jedálniček, lepšie povedané - snažím sa o to -, začínam sa seriózne venovať cvičeniu a predovšetkým posilňovaniu. Veľmi ma to baví a stáva sa zo mňa pozitívnejšie mysliaci človek. Tým pádom mám plné právo napísať, že som šťastná. A áno - presne taká, aká som.

Možno to je zmenou ľudí, ktorými sa obklopujem, možno je to tým, že som vyrovnanejšia a možno je to len tým, že si začínam užívať posledné mesiace doma, ale môžem potvrdiť, že sa cítim absolútne inak ako kedykoľvek predtým. Zase mám pocit, že som postúpila na vyšší level a tiež začínam veriť v to, že môj život naberá skutočne plnohodnotné obrátky toho, čo si naozaj želám. Ako píšem, cítim sa výnimočne!

Toľko k mojej dvojtýždňovej odmlke. A k tomu, čo sa stihlo za tie dva týždne stať.

Plus malá ochutnávka Viedne:

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jan Stanislav | Web | 9. května 2014 v 20:44 | Reagovat

Preju Ti, aby jsi zustala porad subjektivne stastna, nebot v opacnem pripade je smutne byt objektivne nestastna ... :-)

2 christiiinka | Web | 9. května 2014 v 22:28 | Reagovat

Wooow do Kanady, to je super :)) ten zákon schválnosti s fotkami (či čímkoliv jiným) znám taky, dá se na to spolehnout skoro jako na fakt, že zítra bude sobota. I tak vyznívá celý článek optimisticky, takže jen tak dál :-) :-)

3 Iris V. | Web | 12. května 2014 v 20:15 | Reagovat

Tak tomu se říká zákony schválnosti, s tou cestou do Vídně. Každopádně, celkem ti to závidím, taky bych se jednou ráda prošla po Vídni. :-) Hodně štěstí s cestou do Kanady. Jsi statečná, že do něčeho takového jdeš, tak snad ti to vše vyjde.
Hubnutí? Hodně štěstí ještě jednou. Tato disciplína je mým dlouhodobým nedostatkem. Zdá se mi, že hubnu a přibírám tak nějak sama od sebe. :-D
Taky občas odkládám psaní článku na dobu neurčitou, i když se mi zdá, že mám toho spoustu co říct - pak si sednu k počítači a otevřu textové okénko a nenapíšu nic (jen načnu pět článků, které se pak půl roku válí v rozepsaných, než je smažu) :-D
Promiň mi ten dlouhý komentář, nějak jsem se rozepsala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama