O pár rokov späť, prosím

1. června 2014 v 10:57 | Mavis Agony |  Iracionalizmus
Ráno som sa zobudila bez akéhokoľvek špeciálneho pocitu. Pred pár rokmi som na ranné vyspávanie nemala čas, potrebovala som predsa oslavovať. Deň detí! Vždy sa mi to spájalo s kopami sladkostí, koláčov, smiechu a zábavy. V ten deň sa nám deťom dospeláci venovali akosi viac, viac si nás všímali a začali plánovať výlety. Bol to môj obľúbený deň, pretože ako dieťa som bola v centre záujmu. Ktoré dieťa po niečom takom netúži? Spoločne s bratom sme tento deň oslavovali ako druhé Vianoce, zúčastňovali sme sa školských podujatí na školskom ihrisku a súťažili vo všetkých možných súťažiach. Už si ani nespomínam na to kvantum zmrzliny, ktoré sme v ten deň dokázali bez akýchkoľvek problémov zjesť. Spomínam si, že v jeden rok prišiel celý veľký zmrzlinový box priamo na ihrisko a mne najviac chutila mandarínková. Tiež si pamätám na to, ako som nevedela strieľať zo vzduchovky a vždy som trafila niekde za cieľ, do kríkov. Zato som však často súťažila v kreslení kriedami na chodník a mám pocit, že som tú súťaž párkrát vyhrala. Kreslila som dom, v tom čase to bola moja obľúbená kresba, s veľkou záhradou, kvetmi, bazénom a stoličkami. Pamätám si toho veľa...

Viete čo? Chcela by som tie časy vrátiť späť. Znovu sa prechádzať ulicami s kamarátmi, jesť mandarínkovú zmrzlinu a nestarať sa o nič. Mať špinavé tričko, fialové kolená, strapaté vlasy a široký úsmev na tvári. Nebolo mi vtedy úžasne? Mala som čas na všetko a robila som veci, ktoré ma naozaj bavili. Moje detstvo bolo nádherné - za čo vďačím predovšetkým svojim jedinečným rodičom a fantastickej rodine, ktorá vždy vedela, po čom moje detské srdiečko prahne. Život som nebrala tak vážne ako teraz a dokázala som sa tešiť z akejkoľvek maličkosti. Napríklad si spomínam, že mi na jeden Deň detí rodičia darovali náhrdelník s perličkami. Bol veľmi farebný, naozaj sa mi páčil. Mám ho doteraz. Vždy, keď sa naň pozriem, spomeniem si na tú veľkú radosť, ktorú som mala, keď som ten náhrdelník dostala. K životu som nepotrebovala nejakých desať eur, stačil mi pekný farebný náhrdelník a bola som princezná!

Často sa bavím na tom, ako som ako dieťa uvažovala. Mala som vlastný svet, vlastné pravidlá. Napríklad som bola vždy presvedčená o tom, že čierne mravce bojujú proti tým červeným, že mi môže mucha cez noc vletieť do ucha alebo do nosa a zostane tam, že keď prehltnem žuvačku, už nikdy nebudem môcť ísť na záchod, že v šatníku žijú nejaké tiene a preto som sa mu večer vyhýbala, že keď zjem jadierko z jablka, v bruchu mi vyrastú ďalšie jabĺčka... Spomínam si na veľa vecí, ktorým som verila. A zároveň mi bolo tak dobre! Detská nevedomosť a logika je na detstve to najkrajšie.

Áno, chcela by som to vrátiť späť. Aspoň na pár hodín sa znovu ako malé dieťa naháňať s kamarátmi. Chcem sa len tak rozplakať, keď mi niečo zlomí srdiečko a chcem znovu a znovu uspávať svoje dlhovlasé bábiky. Od malička som sa všemožne snažila len o jedno - vyrásť. Teraz si snažím o presný opak.

Pretože detstvo je najsuper!
Pretože ma nikdy neomrzí pozeranie rozprávok!
Pretože budem vždy veriť na príšery pod posteľou!
A pretože detstvo je naozaj najsuper!

picture by freehdw

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Fantaghira | Web | 1. června 2014 v 22:55 | Reagovat

Díky tomu, že na den dětí mám narozeniny (díky za přání, mimochodem), mám pořád pocit, že jsem částečně dítě. Ale je pravda, že můj skutečný věk mě děsí, připadám si o několik let mladší a občas se tak i chovám. A zbožňuju Petra Pana, což asi mluví za vše. On nikdy nechtěl vyrůst a já vlastně taky ne. Ale na to už je asi pozdě.

2 Brunett | Web | 2. června 2014 v 15:07 | Reagovat

Jo dětství je nejlepší :) pamatuju si že jsem si vždycky myslela že psi umí mluvit lidskou řečí a vždycky si povídají když s němi nejsem a že plyšáci jsou živí a když jsem byla ve školce tak že si hráli s míma hračkama jezdili v barbie autu po domě a tak...bez starostí v klidu úžívala jsem si :) teď už zas tak moc ne už nějaké ty povinnosti mám

3 Infinity | Web | 5. června 2014 v 15:25 | Reagovat

Úžasně jsi to napsala. Dětství je opravdu krásné životní období. Taky mám na dětství krásné vzpomínky. :-)
Někdy bych se chtěla do dětských let vrátit. :)

4 Hmyzenka | Web | 6. června 2014 v 17:40 | Reagovat

Burroughs jednou napsal: ,,When you stop growing you start dying." Vždy jsem si přála dokázat, že tohle není pravda, že budu navěky dítě a žít krásný přitroublý život, že nikdy nezačnu duševně umírat, že nikdy nepřestanu růst. A přesto.. přesto jsem se zasekla ve své malé životní tragédii, nehýbu se, nerostu. Už se jen propadám.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama