Z kontextu

Sáčok s konečnou

30. července 2014 v 20:11 | Mavis Agony
"Ahoj..."
"Ahój."
"Doniesla som kľúče..."
"Aha, dobre."
"Nech sa páči."
"Dobre. Toto ti tu nechal."
MAVIS 19 €
"Aha, dobre. Ďakujem."
"Za málo, ahoj."
"Ahoj."

A tým som stratila prehľad o ľuďoch a ich výbere zmrzliny.

In čokoláda veritas

25. července 2014 v 16:22 | Mavis Agony
"Dobrý deň."
"Zdravím."
"Nech sa páči..."
"Hm... do sladkého kornútka... čokoláda, višňa a... čokoláda."
"Aj polevu?"
"Nó... čokoládovú?"
"Jasné."
"Ďakujem."
"Nie je začo. Euro štyridsať poprosím."
"Nech sa páči."
"Vďaka. Dovidenia."
"Dovi."

"Ahoj."
"Dobrýýý deň."
"Akú zmzrlinu si prosíš?"
"Ja, ja... ja chcem banááán a... a čokoládu!"
"Uhm."
"AJ S POLEVOU!"
"Čokoládovou, môže byť."
"UHM!"
"Nech sa páči."
"Ďákujém!"
"Osemdesiat centov ťa poprosím."
"Nech sa páááči."
"Ďakujem, ahoj."
"Dovideniááá."

"Máte čokoládovú?"
"Akurát sa minula."
"Škoda. Dovidenia."
"Dovi."

"Martinko, vyber si, akú chceš?"
"Nech ide prvý Sa-mo!"
"Nie, Martinko, ty si vyber."
"Tak ja chcem čokoládovú."
"Iba jednu?"
"Áno."
"Nech sa páči."
"Ďakujem..."
"A ty, Samko?"
"Tiež." (široký úsmev)
"Nech sa páči."
"Ďakujém."
"Všetko?"
"Áno."
"Osemdesiat centov, prosím."
"Nech sa páči, to je dobre."
"Ďakujem, dovidenia."

"Dobrý. Dajte mi tu, prosím vás, dvanásťkrát čokoládu."
"Samozrejme, nech sa páči."
"Díky."

Ľudstvo skrátka verí v čokoládu. A zo mňa je pani zmrzlinárka.
 
 

Reklama