Zábery

Vtedy na Vianoce

4. ledna 2014 v 11:41 | (pseudoumelkyňa) Mavis
Tohtoročné Vianoce som sa rozhodla zachytiť trochu v netradičnom odtieni. Tie obyčajné, farebné, všedné fotografie moju pozornosť už nijako nepútali, preto som sa rozhodla, že skúsim niečo ako experimenty, pretože práve vďaka experimentom a veľkej túžbe a odvahe skúšať nové veci, sa človek dostane do súčasného bodu. Takto znie tá oficiálna časť, neoficiálna časť je taká, že všetky tie fotografie som robila "za pochodu", ako tomu často vravím. Žiadne nastavovanie clony ani nič podobné, jednoducho som zapla mašinku a fotila s tým, čo tam práve bolo. Bola som totiž viac zaujatá svetom mimo objektívu, čo u mňa až také časté nie je. Okrem toho som sa sústredila predovšetkým na členov rodiny a ich tváre pri rozbaľovaní darčekov, takže tie fotografie na blog použiť nemôžem, v respektíve nechcem. Mám rada spravodlivosť a tá by sa narušila, nakoľko ja sama nemám v pláne zverejňovať svoje autoportréty. To je dôvod, prečo je táto séria fotografii na blogu taká... nerozsiahlá... strohá...

Koláče, zákusky, všetko to sladké - myslím, že sa nenašla domácnosť, ktorá sa týmto malým chutným záležitostiam vyhla. Ani my sme neboli výnimka a tiež musím uznať, že sme to tohto roku s pečením "kapánem" prehnali. Je toho všade veľa a najhoršie na tom je, že už aj tí najmaškrtnejší členovia rodiny to odmietajú jesť. Obrovský problém!


Let colours shine, it's autumn!

14. října 2013 v 15:07 | Mavis Eveline Strix
Dočkala som sa. Dočkali ste sa. Dočkal sa. Je to tu - prvá séria fotografii do môjho "jesenného portfólia", ktoré je stále v žalostnom stave. Bolo to niekedy dva týždne dozadu, keď som sa spoločne so svojou rodinou vydala na cesty-necesty niekde do hôr. Krásny slnečný deň, pomaly prúdiaca jeseň a taký ten úžasný pocit z toho, že konečne robíte niečo zmysluplné. Po dlhom čase som sa do fotografovania vžila, prežívala som všetky tie emócie spoločne s prostredím a najlepšie na tom všetko bolo to, že tých emócii tam bolo nespočítateľne veľa! Neboli to však nejaké nepríjemné, vynútené pocity, skôr išlo o úplne prirodzené a uvoľňujúce myšlienky, ktoré navodili tú pravú atmosféru.

A preto dúfam, že oceníte to, čo sa mi podarilo vytvoriť. Dalo by sa tvrdiť, že na celú túto "kolekciu" som tak trochu hrdá. Milujem čierno-biele fotografie, ale niekedy sú aj farby potrebné k životu. Neverila by som tomu, ako krásne vedia rozžiariť všetko to okolo nich.


Croatia III.

24. září 2013 v 18:05 | Mavis Eveline Strix
Prichádza zima, slnko sa začína javiť ako rarita a mňa pri obmedzenom množstve času strávenom na počítači napadlo, že ešte stále som nezverejnila tretiu a zároveň poslednú časť fotografií z Chorvátska. Opäť som pripojila aj krátke, jednoduché popisy, ktoré vám toho síce veľa nepovedia, no predsa mám lepší pocit z toho, že sa článok nebude ponevierať v trápnom tichu, bez slov. Pokiaľ by ste mali záujem, môžte si pozrieť prvú a druhú časť fotografií. Na úvod by hádam stačilo, uvidíme sa zase za pár dní, pravdepodobne.

Počas celodenného výletu loďou na Kornati nás priamo na mieste privítala skupinka rybičiek.


Colours and black-and-white

12. září 2013 v 17:25 | Mavis Eveline Strix
Keď chce človek všetky svoje pocity vyhodiť zo svojho vnútra prostredníctvom fotografii. Asi takto by sa dala nazvať séria fotografií, ktorá na vás čaká v celom článku. Mám pocit, že vznikli okolo 8. septembra. Bol to dosť zamračený a upršaný deň - bola som vo svojom živle. Čierno-biele fotografie sa k tomu hodili viac než čokoľvek iné. Neskôr ma napadlo zabaviť sa s farbami. Už dlho som nepocítila ich hrejivé chvenie - to vysvetľujú tie farebnejšie fotografie, ktorých zas až tak veľa nie je. Ďalej by sa dalo tvrdiť, že všetko to, čo nájdete nižšie, zachytáva môj život v priebehu minulého a vlastne aj začiatok tohto týždňa. Viac-menej.

Je ťažké určiť tému, na ktorú boli dané fotografie zhotovené. Keď sa na ne totiž pozornejšie zahľadíte, nájdete v tom nejaký zmysel, som si tým viac ako istá.

Obzvlášť hrdá som na v poradí štvrtú fotografiu, teda fotografiu mojej ruky. Pripomína mi mnoho a okamžite som sa do nej zamilovala. Podotýkam, že ide o moju ruku. Aspoň niečo na svojom tele je ako-tak fotogenické. Thanks God!


Croatia II.

5. září 2013 v 15:50 | Mavis Eveline Strix
Prichádza druhá časť môjho fotografického pokusu, ktorý sa odohral na mojej tohtoročnej, v poradí druhej dovolenke v Chorvátsku. Úvod bude stručný a rýchly, napokon, ako všetky veci odohrávané na blogu v týchto dňoch. Sľubujem však, že už čoskoro tu pribudne aspoň pár úvah, pretože momentálne mám okolo seba nové veci, ktoré ma nútia premýšľať nad mnohými inými vecami. Každopádne, naspäť k fotografiám - ako v prvej časti, tak aj v tejto ku každej jednej fotografii pridám menší popis, aj keď to nebude nejaké odborné názvy konkrétnych lokalít, skôr to bude taký jednoduchší opis toho, čo na fotografii viac-menej nevidno.

Pláž na ostrove Vir. Nebola nijakým spôsobom upravená, išlo o čisto prírodnú pláž z nádhernou vodou! Raj na Zemi!


Croatia I.

27. srpna 2013 v 7:10 | Mavis Eveline Strix
Dovolenka pri mori s fotoaparátom v ruke vám zabezpečí vyše sedemsto fotografii. Aspoň pokiaľ ide o mňa. Kam sa pozriete, tam vidíte neopísateľnú krásu chorvátskej prírody, ktorá očarí nielen vaše oči, ale aj objektív fotoaparátu. Ako som spomínala vyššie, fotografii mám "za plné vrece", a tak som sa rozhodla rozdeliť ich do troch rôznych článkov. Keďže som času ani dátumu nejako nevenovala pozornosť, fotografie nebudem rozdeľovať podľa dní. Ku každej však napíšem krátky komentár, aby ste z týchto mojich foto výplodov mali niečo aj vy. Prvá časť, teda táto, je viac-menej rozbehová, v ktorej príliš moc more nedominuje, no sľubujem, že v tej druhej vám to vynahradím.

Chorvátsko je okrem mora charakteristické aj vysokým pohorím zvanom Velebit, ktoré Chorvátsko delí na vnútrozemskú časť a prímorskú oblasť. Na fotografii môžte vidieť práve časť z tohto úžasne veľkého a fascinujúceho pohoria.


Family, fire, nature and camera

11. července 2013 v 15:10 | Mavis Eveline Strix
Drahí čitatelia, musím hrdo vyhlásiť, že v nasledujúcom článku s fotografiami nenájdete ani jednu jedinú s čierno-bielymi tónmi. Pravdepodobne to bude tým, že som si dni, počas ktorých som tieto fotografie zachytila, skutočne užila a ak nie dni, dané chvíle na fotografiách jednoznačne. Niekoľkokrát som spomínala, že moje prázdniny nie sú príliš obstojné. Veci sa však menia a z nezáživných prázdnin sa už za pár týždňov stanú hádam najlepšie prázdniny vôbec. Začínam byť šťastná, skutočne šťastná. Rovnako ako fotografie. Zachytávajú život, zachytávajú pohyb, zachytávajú momenty, ktoré by som najradšej prežila ešte raz. Bola to dokonalá scenéria - kráčať po rozbitej asfaltovej ceste, po pravej aj ľavej strane vás obklopoval len tmavý les, ktorý vo vás vzbudzoval aj niečo iné, ako len rešpek - vzbudzoval vo vás túžbu. Vy ďalej kráčate, s fotoaparátom v rukách zavesenom na krku a cítite jeho váhu. Môžte slobodne zvečniť všetko. Všetko. A tak som to spravila.

Nasledujúce fotografie v sebe však skrývajú jednu zvláštnosť - i keď som sa im snažila dať v odseku vyššie akúsi jednotnosť, pravdou je, že sú fotografované na dvoch rozličných miestach. Jedným je spomínané miesto obklopené stromami, druhým je prosté futbalové ihrisko, ďaleko od väčšiny domov, no zároveň stále dostatočne blízko civilizácie.

Ponorte sa do sveta farieb prírody a vecí okolo nás!


Drops after rainy days

5. července 2013 v 8:56 | Mavis Eveline Strix
Keď vás na seba upozornia krehké slnečné lúče spoza záclony, keď dostanete nekontrovateľnú chuť na zrelé plody zo záhrady, keď po vašej pravici leží voňavo nový fotoaparát, po akom ste už veky túžili, keď máte chuť robiť všetko, čo vás vo vašej mysli napadne - práve vtedy vznikajú takéto fotografie. Boli vyfotografované približne pol hodinu po konci týždňového upršaného počasia. Čo môže byť krajšie, ako kvapky na listoch, studený vietor a fotoaparát vo vašich rukách? Pri takýchto príliežitostiach človek úplne zabúda na to, že má už dávno premočené topánky a do poslednej nitky mokré konce nohavíc, že pomaly ale isto zamŕza kvôli studenému vetru a že má ešte kopec iných, dôležitejších povinností. Niekedy to však človek potrebuje - robiť to, čo chce, a nie to, čo musí a mal by. Kvapky ma vždy vedeli fascinovať, napokon - sama o sebe tvrdím, že ma najviac fascinujú práve bežné veci. Koho by napadlo fotografovať práve kvapky? Reakcie mojich rodičov na fotografie boli očakávané - na mnohých fotografiách netušili, o čo, v respektíve o koho ide. Práve vďaka takýmto skúsenostiam si svoj dar radosti z absurdných, bežných vecí, cením omnoho viac!

Nerada sa opakujem, avšak predsa musím - tak, ako milujem spomínané bežné veci, milujem aj čierno-biele fotografie. Nepýtajte sa prečo a ani ako, jednoducho to je fakt a bodka. Preto aj medzi touto nádielkou "kvapkových" fotografií nájdete pár čierno-bielych kúskov. Určite vás zaujmú rovnako, ako mňa. A ktovie? Možno v nich dokonca nájdete rovnaké čaro jednoduchosti, pre ktoré som ich zvečnila.


When it was snowing

3. června 2013 v 14:43 | Mavis Eveline Strix
Milujem zimu. Vždy som ju milovala. Uvedomila som si, že mi v poslednej dobe dosť chýba. Toto daždivé počasie mi nahrádza jeseň, za čo som moc vďačná, pretože pri pohľade o pár mesiacov dozadu, teda do obdobia skutočnej jesene, som si ju príliš neužila. A pri tom je to jedno z mojich obľúbených ročných období! Preto som sa rozhodla zamyslieť sa nad tým, ako by som si mohla zimu pripomenúť. Samozrejme, jedine s fotografiami, ktoré sa mi podarilo túto zimu vyfotografovať pri prechádzke do neďalekého lesa. Je tam nádherne! Nenájdete tam jedinú živú dušu, môžte ticho počúvať vŕzganie snehu pod váhou vašich krokov a zahodiť všetko nepotrebné za hlavu. V ten deň som mala pri sebe aj ľudí, ktorí mi túto prechádzku ešte viac spríjemňovali. Na fotografiách preto môžte vidieť ako okolitú prírodu, tak aj mňa samú s dvoma neznámymi ľuďmi v pozadí, no i bezstarostné, bujaré naháňanie sa po zasneženom poli. Veľmi mi tieto časy chýbajú. Väčšina ľudí vraví - "Nech už je leto!" -, no ja väčšinu času tvrdím - "Nech už je opäť zima!"

A vzhľadom na veľmi dôležitý fakt, že ide o moje spomienky na tohtoročnú zimu, som pár fotografii "prefarbila" do čierno-biela. Nemôžem si pomôcť, také fotky ma jednoducho vždy fascinovali o niečo viac. Čierno-biele fotografie totiž majú niečo doseba, ide z nich taká elegantnosť a pravá nostalgia, aká by z fotografii mala ísť. Možno práve preto ma to tak okúzľuje! V každom prípade - ponorte sa aj vy do hladiny zimnej nostalgie spoločne s fotografiami, ktoré vám ponúkam:


Sunshine, nature and camera

14. května 2013 v 17:31 | Mavis Eveline Strix
Bolo to nádherné poobedie, v ktoré som netušila, čo by som mohla robiť. Slnko ma lákalo von, no stále som sa bránila opustiť svoju izbu a zošit, do ktorého som len tak hľadela už peknú polhodinu. Niečo však bolo silnejšie ako moja túžba po daždi a búrke. Bol to ten nádherný deň. Zobrala som do rúk práve nabitý fotoaparát a v tom som vedela, čo môžem robiť. Zišla som po schodoch, obula si prvé topánky, ktoré som našla, s puzdrom od fotoaparátu a so samotným fotoaparátom v rukách som vošla do záhrady. Opäť sa ma zmocnil pocit vďaky za to, že môžem vidieť to, čo nedokáže vidieť každý jeden človek. Bolo ťažké začať. Nachádzalo sa tam príliš moc krásy a objektív zostával chladný. Nedokázal do fotografii dať to, čo som chcela. I tak som sa však nevzdávala a nechala prerásť svoju snahu do vášne. Všade, kde som sa otočila, to na mňa kričalo a žiadalo si to odfotografovať sa. Bolo to tak neuveriteľné!

Je nádherné, keď si človek uvedomí, ako veľa dokážu spraviť všedné veci. Ja si to uvedomím práve vo chvíli, keď hľadím cez objektív fotoaparátu. Ako je možné, že toto berieme za samozrejmosť? Niečo tak fascinujúce, ako primitívne jednoduché veci voľne dostupné v záhradke za domom sú skutočne považované za všednosť? Čo je potom výstrednosť? Čo potom dokáže človeka skutočne nadchnúť? Zmysel sa predsa vždy skrýva v jednoduchých veciach. Stačí sa len pozrieť okolo seba. To je presne to, čo dokážem s fotoaparátom v rukách. Je to niečo ako tretie oko, ktorému nič neunikne. Je to jednoducho niečo, čo sa vymyká slovám!


 
 

Reklama